Sotvori Sezón Prosperity. Andrej A Oľga Jakovišinovi

Ďakujem ti, ďakujem ti. Dajme si na chvíľu ruky hore, priatelia. Otec, ďakujem ti, že tento portál prosperity, toto tornádo prosperity, zachytáva nové a nové životy. Otec, ďakujem ti, ďakujem ti, že každá hodina nášho kurzu, a najmä čakry, meč Šalamúna, je doslova vír prosperity, vír tornáda prorockého víru tvojej slávy, otec, ktorý zachytáva, zachytáva, zachytáva. Ďakujem ti, že tento čas prišiel. Ďakujem ti, otec, že mnohé sny budú teraz predstavené svetu, ako tvoji vyvolení prosperujú.

Ďakujem ti, že napriek všetkým strašným predpovediam Babylonu, slávne predpovede nebeského Jeruzalema, mesta, ktoré je matkou všetkých miest, matkou všetkých miest, mesta, ktoré je nad všetkými mestami, nad všetkými hlavnými mestami, nad ktorým už nikdy nič nebude. Povedz: Nebeský Jeruzalem je matkou všetkých a to je, priatelia moji, pravda, ktorá nám umožňuje pochopiť, že ak je Nebeský Jeruzalem mojou matkou, potom nie som obyvateľom Babylonu. Aký vzťah má Babylon so svojimi pravidlami ku mne? Samozrejme, dnes to pre mnohých znie ako utópia. Ľudia mi niekedy píšu: „Musím si vziať úver, ako sa dá obísť Babylon?“ A ja si tak sedím a myslím: Babylon je predovšetkým myšlienka v hlave, že sa bez Babylonu nedá obísť.

Priatelia, prvý vplyv Babylonu je v tom, že prvým znakom tvojej prosperity je, keď prestaneš mať strach. Ak sa stále bojíš, stále zakopávaš. Pavol nám dáva skvelú radu, hovorí: „Odhoďte všetko, čo vás spútava.“ A keď sme hovorili o zničení Babylonu, tam je napísané, že pred jeho zničením sa uskutoční výstup. Je tam konkrétny príklad v knihe, kde sa Babylon zničil, ale bolo to spojené s odchodom. Synovia Izraela nezostali v Egypte, keď bol zničený. Mali novú zem. A samozrejme, náboženstvo nemohlo vymyslieť nič lepšie, ako len to, že zomrieme a dostaneme sa do neba, niekto príde, vezme nás a odnesie. A tak nás vychovali v tejto hanebnej slabosti čakania.

Viete, nás zámerne učili myšlienke – možno poviem niečo ostré, čo sa niekomu nebude páčiť – že cirkev, počúvajte ma, priatelia moji, cirkev bola zámerne prostredníctvom kázní a posolstiev nízkej úrovne zjavenia uväznená v obraze nevesty. Ale nevesta, priatelia moji, to nie je ani začiatok rodinného života, to nie je ani začiatok pobytu v dome. Nevesta je na ceste. A keď nám povedali, že „ty si cirkev, ty si nevesta a nič viac už nie je, to je najvyššie, byť nevestou“, vznikli rôzne poloromantické ženské služby: „Ježiš je môj ženích“ a podobne. Ja nie som proti, ale to nie je všetko, priatelia.

A preto, keď hovoríme o tom, prečo hovorím, že je to slabosť, pretože nevesta nemá žiadne práva, jej úlohou je len sedieť a čakať. Všetky deti čakajú, kým z tohto nepohodlného miesta príde nejaký princ na bielom koni a vezme ich tam, kde nie je žiadna bolesť ani utrpenie. Nedávno sa ma niekto spýtal: „Ako to bude vo večnosti?“ Takéto otázky kladú ľudia, ktorí ešte nie sú vo večnosti. Ako môžeš byť vo večnosti, ak už si dedičom večného života? Už teraz žiješ večnosť. Preto ti je ponúknuté nebáť sa tých, ktorí zabíjajú telo, a tak ďalej. Už teraz žiješ večnosť, venuj sa dokonalosti, buď vyvolený.

A pýtajú sa: „Zmizne táto vnútorná bojovnosť o svoju pozíciu vo večnosti?“ Priatelia moji, chcem vám povedať, že nikdy nezmizne. Boj sa nekončí tým, že sa niekam dostaneš, ale tým, že pochopíš, kto si. A aj keby ťa zabili, ako radi hovoríte, dostal si sa do neba, aj tam sa to neskončí tým, že si sa tam dostal, ale novými zjaveniami. A preto, keď hovoríme o našej ceste, ktorá je vždy zo slávy do slávy, prečo Ježiš nie je len pravda a život, ale aj cesta, chcem ti povedať, že cesta sa nikdy neskončí. Pretože tam, kde sa cesta končí, končí Ježiš. A Ježiš sa nekončí, nikdy.

Životodarný Duch je vždy v pohybe. Pozrite, Ježiš sa v knihe Zjavenia nazýva „kráčajúcim medzi svietnikmi“. Ruský preklad hovorí „chodí medzi svietnikmi“, akoby prechádzal od jedného svietnika k druhému. Ale to nie je správne. Pretože ak by prechádzal od jedného svietnika k druhému, znamenalo by to, že keď príde k nejakému svietniku, opustí ho. Odtiaľ pochádzajú tie bájky: „Pán nás navštívil tentokrát, sláva Bohu, náš svietnik svieti“ alebo naopak: „Tentokrát to nebolo o nás, budeme čakať, Ježiš, kedy prídeš k nám.“ To je nezmysel. Ježiš hovorí, že svietniky a hviezdy svietia v jeho ruke a on kráča medzi nimi. Čo to znamená? Kráča svojou cestou v obklopení svietnikov. To znamená, že je vždy s nimi. O tom hovoril: „Vždy som s vami.“

A preto je napísané, že Ježiš kráča. A ja sa pýtam, sedí alebo kráča? To sú pozemské kategórie. Pretože, ako som povedal, keď človek chodí po cele tam a späť, a druhý, ktorý sedí, sa ho pýta: „Myslíš si, že keď chodíš, nesedíš?“ Otázka je správna. Sedieť na tróne znamená vládnuť v mysli, to znamená riadiť. A keď hovoríme o kráčaní, to nie je v rozpore so sedením na tróne. Je napísané: „Kráľ zasadol na trón.“ Ale to neznamená, že sa prilepil k stoličke. To znamená pozíciu moci, že teraz je pri kormidle, ale zároveň kráča. Ak kráľ prestane kráčať, rozvíjať sa, rozširovať svoje panstvo, zlepšovať život občanov, načo je taký kráľ potrebný? Kto ho potrebuje?

A preto náš kráľ, Ježiš, okamžite zaujíma pozíciu kráčajúceho a vládnuceho. Priatelia moji, preto ti vždy zostáva deň „dnes“, ako je napísané: „Ak počuješ hlas Otca, neodporuj.“ Ži v dni večnom, v dni „dnes“, ktorý je večnosťou. To znamená počuť hlas Otca a neodporovať.