Náš domov je v neviditeľnom

Prečo tak nemáme radi neviditeľné? Ale pritom ho milujeme. Ak by si to porovnal s niečím, čo ti prináša veľké potešenie, možno by si zabudol na niektoré závery. Poviem vám, priatelia, ako to robím ja. Zaujímavé, či som to urobil správne, alebo nie. Vždy, keď som si túto frázu opakoval, zdvihol som ruky alebo som si to povedal vnútri: „Neviditeľná sila a božstvo sú môj domov. Neviditeľný svet je môj domov.“ V tom momente počúvam, čo mi hovorí moja duša. Niekedy vzdychne a opäť sa vracia k tomu neviditeľnému. Pozri, ako je tu všetko dobré.

Premýšľam, musíme čakať, kým tu bude všetko zlé, aby sme milovali neviditeľné? Nie. Znova si hovorím: „Neviditeľné je môj domov.“ A opakujem to niekoľkokrát, až kým nepocítim radosť, že neviditeľné je môj domov. A vtedy sa moja myseľ ocitne na skrytom mieste a začne vnímať krásy.

Zatvor oči a povedz: „Neviditeľné, neviditeľné Božie, to je môj domov. Milujem byť v ňom. Tu je môj Otec. Milujem tu byť.“

Neviditeľné, priatelia, vždy vládne nad viditeľným. Otvorte oči. Čo sa s vami teraz deje? Pôsobí na vás pomazanie, ktoré vás učí kontemplatívnemu životu. Keď sa vrátite domov, pocítite rozdiel. Neviditeľné vládne nad viditeľným, ako to bolo s Mojžišom. Neviditeľné je miestom veľkých možností.

Dám vám dva príklady. Prečo, keď ľudia získajú peniaze, túžia po moci? Veď moc je niečo neviditeľné, zatiaľ čo peniaze sú viditeľné. Peniaze môžeš chytiť, ale moc? Moc je neviditeľná, z nej prichádzajú peniaze a veľké možnosti. Nevidel som ešte miliardára, ktorý by sa nesnažil získať moc. Otec nám hovorí: „Učím vás, deti, začnite hneď s mocou a s neviditeľným.“

Pamätáte si rozprávku o princovi a žobrákovi? Žobráka priviedli do paláca, umyli ho, obliekli a posadili na trón. Myslíte si, že keď získal moc, mal čo jesť? Samozrejme, že mal. Všetko sa objavilo vďaka jeho pozícii moci. A ten druhý, ktorý mal moc, ale ju stratil, nevedel, ako sa vrátiť do svojho paláca.

Nie je dôležité, čo máš v ruke, ale kto si. Nauč sa spravovať tieto veci, pretože to sú neviditeľné veci. Neviditeľné je oblasťou zdrojov. Ak začneš operovať s neviditeľným s určitým nadšením, staneš sa tým, kto sa dostal k moci. A prečo ľudia nechcú vstúpiť do neviditeľného? Pretože chcú peniaze a viditeľné veci. Ale to je ako výmena prvotného práva za misku šošovice.

Mnohí z nás robia túto chybu každý deň, keď vymieňame neviditeľné za dočasné veci. To nie je len hriech, ale aj hlúposť. Mojžiš, keď videl Boha tvárou v tvár, získal schopnosť nejesť a nepiť. Keď začneš kontemplovať, prestaneš potrebovať jedlo a pitie. Mojžiš nejedol ani nepil 40 dní. To je kontemplácia.

Otec nám zanechal tento príbeh. Mojžiš videl Boha tvárou v tvár a dostal prikázania pre ľud. Ale Mojžiš nikdy nevystúpil na horu s lopatou, pretože vedel, že nepotrebuje jesť. Prikázania ho nezaujímali, pretože bol kontemplátor. A všetci kontemplátori vždy porušovali prikázania.

Pozrite sa na prorokov. Ozeáš si vzal za ženu neviestku a mal s ňou deti. Ezechiel jedol chlieb, ktorý bol podľa zákona nečistý, a Boh mu to dovolil. Kontemplátori majú oveľa vyššiu pozíciu, pretože kontemplácia má premieňajúcu silu. Keď vidíš večnú silu a božstvo, premieňaš sa na to, čo vidíš.

Mojžiš videl nebeskú svätyňu a Boh mu povedal: „Ako si videl na nebi, tak urob na zemi.“ Mojžiš videl nebeskú svätyňu, ktorá bola predobrazom toho, čo mal vytvoriť na zemi. A keď si predstavím, čo Mojžiš videl, cítim závisť. Mojžiš vedel, že príde Syn Boží, a povedal: „Príde prorok ako ja, a jeho musíte počúvať.“

Kontemplácia a videnie neba je to, čo odlišuje tých, ktorí sú hore, od tých, ktorí sú dole. Kontemplácia má premieňajúcu silu. Keď vidíš večnú silu a božstvo, premieňaš sa na to, čo vidíš. Svetlo oka robí celé telo takým, aké je to, čo vidíš.

Keď sa pýtaš proroka: „Čo vidíš?“ A on odpovie: „Vidím správne.“ To je kontemplácia. A keď vidíš, všetko, čo ti zostáva, je povedať: „Je to veľmi dobré.“