Kto Si? Pán Všetkého. Andrej Jakovišin.

Priatelia, pozrite sa. Bol som v rozjímaní a priamo som počul, ako mi Otec preniesol túto frázu. Pozrite, máme január, vyhlásili sme ho, aj keď sa to trochu posúva, pretože sme na ceste, ale vyhlásil som ho za mesiac, keď vstupujeme alebo sa obnovujeme v chápaní toho, **kto sme**. Toto je začiatok, začiatok.

A teraz si predstavte, Otec mi vzal túto frázu priamo dovnútra, ako keby povedal: „Pozri, toto miesto.“ Ľudia v Matúšovi 8:27 sa čudovali a hovorili: *„Kto to je, že aj vetry a more ho poslúchajú?“* Hovorili o Synovi Božom. Pýtali sa: *„Kto to je, že všetko ho poslúcha?“*

A viete, toto je dobrá židovská otázka. My, priatelia, máme v myslení niečo ako odchýlku. Hovoríme, že máš niečo, kvôli čomu sa ti to deje. Hovoríme dokonca o pomazaní. Viete, keď hovoríme o pomazaní, hovoríme o tom, čo nám patrí, akoby sme mali pomazanie. Ale Židia sa hneď pýtali: *„Kto si?“* Chcem vám povedať, že toto je duchovná otázka. V skutočnosti sa celý neviditeľný svet neorientuje na to, čo máš, ale na to, **kto si**.

Chápem, že vám možno neotváram Ameriku, ale toto je to, čo vám teraz chce Otec pripomenúť. Keď Ježiš povedal, že odpúšťa niekomu hriechy, ľudia položili tú istú otázku: *„Kto to je, že aj hriechy odpúšťa?“* (Lukáš 7:49). Tí, ktorí s ním ležali, začali hovoriť medzi sebou: *„Kto to je?“* Viete, ako sa nepýtali? Toto je dôležitý moment. Nepýtali sa: *„Ako to robí?“* Nepýtali sa na metodiku, nepýtali sa na nejaký „mandát“ na to, aby to robil. Hneď prešli k hlavnej otázke: *„Kto si?“*

V Markovi 1:24 démon hovorí: *„Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si – Svätý Boží.“* Toto sa opakuje niekoľkokrát. A ďalej v Jánovi 1:19 je svedectvo Jána, keď Židia poslali z Jeruzalema kňazov a levitov, aby sa ho spýtali: *„Kto si?“* Ján Krstiteľ tiež dostal túto otázku: *„Kto si?“* A samozrejme, všetci si pamätáte tú frázu, ktorú démoni kričali na sedem synov Skévu: *„Ježiša poznáme, Pavla poznáme, ale kto ste vy?“*

A chápete, priatelia, čo chcem povedať? Toto je krátke posolstvo. Nemali by ste sa v tejto otázke mýliť. Je to otázka, ktorá vás dostihne v určitých konfrontáciách s démonickým svetom: *„Kto si?“* Je to otázka, ktorá vás dostihne v určitých situáciách s ľuďmi. Budú sa pýtať: *„Kto si?“* Je to otázka určitého pokušenia, keď budeš zastavovať vetry, prikazovať živlom alebo robiť niečo veľké. Ľudia sa ťa budú pýtať: *„Kto si?“* A ty sa nesmieš mýliť. Nemôžeš sa mýliť, môj priateľ. Nemôžeš si vo vnútri myslieť niečo iné, bez ohľadu na to, aký veľký je tvoj úspech alebo aké pokušenie to je, podobné tomu, ktorým prešiel Ján.

Preto, priatelia, Biblia a Pavlove listy vždy prenášajú jednu myšlienku: **Musíš vedieť, kto si.** Hovoril som o tom na ústraní v Kazachstane, možno to ešte spracujem ako samostatné lekcie. Hovoril som o tom, že dedič, kým je dieťaťom, sa ničím nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. Predstavte si dediča. Ak si dedič, je o tebe napísané, že si – pozor – **pánom všetkého**. Toto je mocné zjavenie.

Keď ti poviem, že si dedič, povieš: *„Áno, áno, dedič.“* A teraz ti poviem: **pánom všetkého**. Počul si? Všetkého. Znamená to, že si pánom všetkého vo svojom živote. Ale kým si dieťaťom, je napísané, že si pripútaný k chudobným a základným prvkom a ničím sa nelíšiš od otroka. A ty, hoci máš začiatok ducha, vzdycháš. Povedz mi, ako môže byť ten, kto sa narodil ako nebeský občan, zrazu v postavení, ktoré sa ničím nelíši od otroka? Je to veľmi jednoduché.

Chceš to počuť? Pomazanie na mysli. Ježiš, kým bol dieťaťom, narodený duchom z ducha, kým nedostal pomazanie na Jordáne, kým nebolo jeho myslenie pod kontrolou pomazania, ničím nevládol. Ničím vôbec nevládol. Preto, keď vieš, kto si, musíš vedieť, že si aj dedič. Toto musíš mať v mysli.

A teraz ti poviem bombastickú vec, ako pochopiť, že si dedič. Je napísané, že dedič je ten, kto prijal ducha. Pozor, všetci hovoria: *„Prijali sme ducha.“* Áno, Ježiš sa narodil z ducha, ale nikto nevedel, že je dedič, kým nevyšiel s pomazaním na mysli.

A ako to pochopiť? Je napísané, že dedič prijíma ducha, ktorým začína volať: *„Abba, Otče.“* A niekto povie: *„Keď sme sa narodili zhora, začali sme volať.“* Ale ja ti poviem, že nie. Je napísané: *„Píšem vám, deti, pretože vám boli odpustené hriechy.“* A dedič, ktorý je dieťaťom, sa nezaoberá ničím iným než svojou osobou.

Preto Kristus v tomto prípade ako starší brat – to je jeden z jeho obrazov, starší brat, pretože sú aj iné obrazy, kde nevystupuje ako starší brat, napríklad ako ženích, chápete? Ale keď začneš volať a voláš ako syn, to je to, o čom stále hovoríme a za čo nás stále kritizujú.

Je moment, keď si dieťaťom a potrebuješ opatrovníka, a vtedy sa obraciaš k Ježišovi tvárou v tvár. Ale je moment, keď začneš volať. To je moment dedičstva, pretože dedič je syn a líši sa od otroka. Nehovorí staršiemu bratovi, aby sa prihováral pred Otcom: *„Starší brat, milujem ťa a my spolu milujeme Otca.“* Vyzerá to inak. Obracia sa priamo k Otcovi z Ježiša.

V tomto svojom postavení, priatelia, nejedná cez prostredníka. Je napísané, že Ježiš Kristus je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, ktorí sú spasení. Ale keď si, môj priateľ, narodený z Boha, keď ti dôjde, že nie si len človek a nepotrebuješ prostredníka, opatrovníka, kým si otrok a ničím sa nelíšiš, potrebuješ Otca a začneš volať k Otcovi ako syn. To je moment, keď ti dôjde tvoje dedičstvo. Dovtedy, kým potrebuješ prostredníka, si ešte dieťa.

Niekto povie: *„Ty odstrániš Krista.“* Nie, nemôžem ho odstrániť, pretože som v ňom. Odstrániť Krista je ako spáchať samovraždu. Nemôžeš ho odstrániť. Ale už nejednáš cez prostredníka, jednáš ako syn. Ak jednáš cez prostredníka, stále si len spasený človek. Ale ty si božstvo, si Boh, si duch, narodený z ducha.

Poviem ti, prečo je teraz tak veľa narodených z ducha, ktorí v skutočnosti nevládnu žiadnym dedičstvom. Prečo? Pretože stále vidia Ježiša ako prostredníka, nevidia, že sú v ňom. Vidia ho ako osobu, ktorá stojí medzi Otcom a nimi, a tým sa vyčleňujú z neho, robia z neho svojho opatrovníka a učiteľa v čase zrelosti.

Ale keď začneš volať, hovorí: *„A ako ste synmi, Boh poslal do vašich sŕdc Ducha svojho, ktorý volá: Abba, Otče.“* Preto už nie si otrok, ale syn. A ak syn, tak aj dedič Boží skrze Ježiša. **Aleluja!**