Andrej Jakovišin. Zmysel modlitby. Sila modlitby. Svet v rozume.

Dnes vám poviem niektoré veci, ktoré chcem povedať. Budeme hovoriť o duchovnej praxi, pretože cítim, že je potrebné o tom hovoriť.

V prvom rade vám chcem povedať, že modlitba nie je niečo, čo rieši problémy, ale spája náš rozum s tým, že všetko je už vyriešené. Modlitba nič nevytvára, ale spája a odovzdáva ti konkrétny obraz, akoby proces osvietenia, a ty zrazu začneš vidieť, že všetko je už vyriešené. A keď to vidíš, začne sa to prejavovať viditeľne.

O čo ide? V skutočnosti sa všetko musí zmeniť. Vyzerá to ako situácia, keď sa človeku stane niečo zlé a on povie: „Ja som vedel, že to tak bude.“ Môžem vám priniesť tisíce svedectiev o tom, a takým ľuďom hovorím: „Chápeš, že to nebolo preto, že si to vedel, ale preto, že si to tak vedel, sa to stalo.“

V mojej praxi, a teraz vám to vysvetlím teoreticky, to naozaj funguje. V mojej praxi neviem nič o tom, ako by sa veci mohli diať inak. Samozrejme, veci sa dejú rôzne, nie vždy príjemne, niekedy veľmi nepríjemne, a niekedy úplne nepríjemne. Nikdy však nezaujímam postoj, že ak je všetko tak dobre napísané, prečo sa deje niečo zlé?

V skutočnosti si nemyslím, že by sa niečo dialo „prečo“. Po prvé, pretože moje videnie nie je obmedzené len na pozemské okolnosti. Po druhé, mám základ, o ktorom vám teraz poviem, a chcem, aby sa prejavil aj vo vás. Základ je v tom, že si hovorím: „Aj keby som prežil svoj viditeľný život tým najhorším spôsobom, mám večný život.“ A ten nie je niekde tam v nebesiach, ale je tu. Zmysel môjho bytia ako Božieho syna je žiť v tomto svete ako Boží syn.

Čo mi to dáva? Nie je to len nejaké „zabudnutie“ alebo „strkanie hlavy do piesku“, ale je to život v inom rozmere. Akonáhle začneš takto myslieť, ako povedal Smith Wigglesworth, „keby ste skutočne verili, že všetko bude vyriešené a budete s Kristom, ani by ste nešli do lekárne po náplasť.“ Zaujali by ste postoj: „Dobre, ak zomriem, budem s Kristom.“ A nejde o to, že by sme chceli zomrieť, ale tento postoj ťa robí ľahostajným k tomu, čo ti choroba predkladá.

Všetky zlé veci, ktoré sa dejú, sa dejú zo strachu zo smrti. Počúvajte ma veľmi pozorne, všetko otroctvo v živote, všetko, čo s vami môžu urobiť okolnosti, útoky, choroby, všetko to pochádza zo strachu zo smrti. Nie preto, že by sme si mysleli: „Bojím sa zomrieť,“ ale preto, že sa držíme toho krátkeho úseku medzi minulosťou a budúcnosťou, ktorý nazývame životom. A ak sa v tomto úseku niečo pokazí, necítime, že nás Otec miluje, a začíname pochybovať o večnom živote.

Takto žije celý svet. Preto sa snažia zažiť čo najviac, pretože čas je krátky. Ale nakoniec nikto nič dobré nezažije, žijú a zomierajú, a to je všetko. Rozumiete, o čom hovorím? Počul som, že vás niečo trápi, ste v strese, ale pochopte, že ak budete žiť v tomto stave, Otec nebude môcť zasiahnuť. V skutočnosti týmto stavom mysle zablokujete všetko to najlepšie, čo sa môže stať, aj v tých najťažších okolnostiach.

Tu musí byť svetlo. Musíte mať svetlo v rozume. Povedzte si: „Nie, takto nebudem myslieť.“ To je to, čo sa páčilo Otcovi na Jóbovi – aj na pokraji smrti neustúpil zo svojej spravodlivosti. Povedal: „Nie, takto nebudem myslieť, svojej spravodlivosti sa nevzdám.“

V našom prípade by to vyzeralo takto: „Som Boží syn a nech sa so mnou stane čokoľvek, všetko pracuje pre mňa.“ Niekedy to nechcete povedať priateľom, ale ja vám svedčím, že to tak robím aj ja. Stáva sa mi, že sa ráno zobudím a cítim, že som sa nemal zobudiť. Myslím si: „Čo to bolo v noci?“ A prídu myšlienky, že niečo nie je v poriadku, že ľudia za mnou nejdú, že som niečo urobil zle. A vtedy prichádza pokušenie.

Ale počúvajte, napriek tomu, najdôležitejšie je, aby bol v rozume svetlo. Nikdy si nedovolím prejsť ani jeden deň bez toho, aby som si položil ruky na rozum a povedal: „Prijímam tvoje zázračné svetlo práve teraz do svojho rozumu.“ To je môj údel – žiť v zázračnom svetle. Nechystám sa žiť v tme. Všetko, čo teraz myslím nesprávne, je tma, a ja sa nechystám v nej žiť. Preto si položím ruky na rozum a poviem: „Prijímam tvoje svetlo, zázračné svetlo, to je moje dedičstvo.“

V tej chvíli sa stane to, čo sa stalo s Jonatánom, keď ochutnal med, a jeho oči sa rozjasnili. Povedal: „Môj otec urobil chybu, prečo sme hladovali?“ A zrazu všetko bolo vyriešené, víťazstvo bolo naše. To sa stane, keď svetlo príde do rozumu. Prvá vec, ktorá príde, je pocit, že predtým si hovoril nezmysly. A to isté opisuje aj Asaf, keď hovorí: „Trápil som sa, prečo je všetko nespravodlivé, prečo bezbožní žijú lepšie ako ja?“ Ale potom vstúpil do svätyne a jeho myšlienky sa zmenili.

Ježiš povedal: „Ako ja žijem z Otca, tak aj vy budete žiť zo mňa.“ Táto fráza znamená, že ako ja žijem z Otca, tak aj vy budete žiť zo mňa. Rozumiete, o čom hovorím?

Dnes vám hovorím vážne, nebuďte ako tí, ktorí sa snažia upokojiť búrky a okolnosti. Nenechajte si ujsť svetlo v rozume. Zázraky sa začnú diať, skutočné zázraky. Rozumiete, o čom hovorím? Ďakujem.

Rozumiete, priatelia, v čom je zmysel kráľovstva? Zmysel kráľovstva je robiť čo najmenej a mať čo najviac. Všetko ostatné je ako pozícia Adama, ktorý musel pracovať a potiť sa. Ale predtým mal len „pracovať“, nie „trpieť“. Náš Otec chce, aby sme mali všetko bez námahy, bez stresu. Ježiš povedal v kázni na hore: „Nestarajte sa, nestarajte sa, nestarajte sa.“ A my by sme ho najradšej chytili za golier a povedali: „Ako sa nemáme starať?“

Ale Ježiš chce, aby sme sa nestarali. A keď prijmeme tento postoj, začnú prúdiť rieky živej vody. A viete, čo nás náboženstvo naučilo? Že rieky živej vody sú len na zhromaždeniach, kde musíme niečo zažiť. Ale ja som praktik. Pýtam sa: „Čo mám robiť s tými riekami živej vody?“ A odpoveď je: „Nezáleží na tom, len to prijmi.“

Ale ja sa pýtam: „Ako to súvisí s mojimi problémami?“ A odpoveď je: „Ak by ste len vedeli, ako veľmi to súvisí.“

АНДРЕЙ ЯКОВИШИН / ANDREY YAKOVISHIN, 13:36

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *