Zákon slobody. Ak by som ho mal formulovať najjednoduchším spôsobom, zákon slobody je to, čo ti umožňuje cítiť sa rovným Bohu bez akéhokoľvek vnútorného nepohodlia. Počúvaj ma teraz, prosím, a nehovor, že som heretik. Aspoň to nekrič do éteru. Zákon slobody je to, čo ti umožňuje cítiť sa rovným Bohu bez akéhokoľvek vnútorného nepohodlia.
Keď ráno vstaneš a nemáš peniaze, prácu alebo záruky, a pozrieš sa na seba v zrkadle, chceš si umyť zuby, ale zistíš, že nemáš zubnú pastu. A vtedy si máš povedať: „Som rovný Bohu.“ A cítiš, že toto učenie asi nebolo dobré. Možno by som mal počúvať iného rečníka, ktorý hovorí o starom Adamovi, ten mal problémy, však?
Ale dokonalý zákon slobody môžeš prežívať s radosťou vo vnútri, keď si pokojný. To, čo teraz hovorím, nie je len poznanie, ale pomazanie a život. Ak by sa teraz prerušil prenos, povedal by som: „Žite s tým, že ste rovní Bohu.“ A teraz s tým žite.
Filipanom, druhá kapitola je základom celého učenia o novom stvorení. Apoštol Pavol píše Filipanom, ktorí boli veriaci ako my, slabí. A píše: „Vo vás, povedzme v nás, vo mne, musia byť tie isté pocity, to isté vedomie, aké bolo v Ježišovi Kristovi.“ A aké pocity mal on? Čítajme ďalej: „On, hoci bol v podobe Boha, nepovažoval za lúpež byť rovný Bohu.“
Tento muž z Nazareta nepovažoval za nespravodlivé alebo prehnané, keď sa považoval za rovného Bohu. A Pavol hovorí, že aj ty musíš mať tieto pocity. To je jednoducho úžasné. A ďalej je napísané, že sa ponížil, prijal podobu sluhu, stal sa podobným človeku. Keď sa pozrieš do zrkadla, vyzeráš ako človek, však? Písmo hovorí, že keď žiješ v tele, prirodzene si už ponížený. A to je to poníženie, ktorým bol ponížený aj Boží Syn.
On sa stal o niečo nižším ako anjeli, pretože anjeli nemajú telo a nie sú tak obmedzení. Jeho poníženie spočívalo v tom, že žil v tele. A to je jediné poníženie, ktoré dobrovoľne prijímaš vo svojom živote. Hoci si rovný Bohu, žiješ v tele a tým si zároveň trochu ponížený. Dobrovoľne žiješ v tele.
Preto, keď hovoríš: „Otec, vezmi ma do neba,“ znie to trochu pyšne. Skutočná pokora znie takto: „Som rovný Bohu a žijem v tele.“ Povedzme to pevne: Amen.
A teraz, priatelia, pozrite sa, apoštol Jakub, keď hovorí o dokonalom zákone slobody, hovorí o Božej sláve. Musíte sa pozerať na túto slávu, ako hovorí Pavol, a premieňať sa. A aby ste na to nezabudli, musíte takto žiť. Najvyššia nebeská realita je pre nás potrebná, aby sme nežili len tým, že sme sa narodili. Pretože byť Bohom žijúcim v tele a vyznávať, že som sa obrátil od mŕtvych skutkov k Bohu, je jednoducho dobrovoľný život v pokore.
Ježiš karhal náboženského vodcu Nikodéma, že nevie o znovuzrodení. Dnes karháme kresťanov za to, že nevedia, či sú vôbec znovuzrodení. To je katastrofa. Dokonalý zákon slobody znamená necítiť, že niečo preháňaš, keď sa pozeráš do zrkadla a hovoríš: „Pane a Bože, som rovný Bohu.“ A neboj sa, neodvedú ťa do blázinca.
АНДРЕЙ ЯКОВИШИН / ANDREY YAKOVISHIN, 8:37