Andrej Jakovišin. Vedomie je schopné tvoriť realitu

A posledná vec, ktorú ste už počuli, ale chcem ju v kontexte nášho osamotenia uvoľniť. Viete, že Otec nás učil týmto veciam. Všetci máme radi tieto príklady: „Pozri sa na hviezdy Abraháma.“ A ako náhle Jákob pochopil, že nebesá sú spojené so zemou, stotožnil sa s tým a stal sa veľkým človekom. Jákob je tá osobnosť. Všimli ste si, že Izrael sa nevolá Abrahámom, ale Izraelom? Napriek tomu, že praotcom Židov bol Abrahám, celý tento národ sa volá Izrael. A v tom je veľa významov. Chcem sa však zamerať len na jeden.

Jákob v jednu noc zistil, že zem je spojená s nebesami. Preto dnes hovorím: „Nebesá sú tu, a treba sa započúvať.“ Všetci si to predstavujete, však? Myslím si, že v sebe musíte nájsť túto zvláštnosť. Ja som ju v sebe našiel. Moje priezvisko znie ako „Jákob“. Vidím to v Biblii. Časť môjho priezviska znie ako „Jákob“. A to sa mi páči. Myslím si: „Jákob, si skvelý, si môj priateľ.“ Teraz si od teba vezmem to najlepšie.

A čo vidím? Najlepšie, čo sa stalo Jákobovi, je to, že človek, ktorý mal zjavenie o tom, že nebesá sú spojené so zemou, automaticky získal schopnosť meniť realitu. Vzal ovce. Ak sa môj život zmenil tým, že som to videl, aj váš život sa zmení. Ukážem vám, čo treba vidieť.

Viete, pýtal som sa sám seba: „Chceš povedať, že každý človek vezme tieto ovce, začne rezať prúty a uvidí zmenu?“ Nie, ak človek neverí v Boha, musí aspoň veriť v tieto veci. Ak to nevie, nebude to robiť. Dnes to používajú všetci, okrem kresťanov. A okultisti to vedia. Jákob sa nemodlil za ovce, aby sa rozmnožovali. Vedel, že všetko je v jeho rukách. On je tvorca reality. Donútil ovce vidieť to, čo chcel, aby videli, a realita sa zmenila. Ovce začali rodiť škvrnité mláďatá. Toto je príklad toho, že aj vedomie hlúpej ovce je schopné tvoriť realitu.

Dnes je tu taký „Jákob“, podvodník, ktorý ti podstrčí pod nos čokoľvek a ty to začneš realizovať. Možno je čas podstrčiť si pod nos Syna Božieho. Toto je to kontemplovanie, o ktorom hovoríme. Keď sem prichádzam, hovorím: „Ďakujem ti za toto vysoké miesto, za tvoje slová a za anjelov, ktorí nás obklopujú.“ Toto je to najdôležitejšie. Keď hovorím: „Ja a Otec sme jedno,“ to je to najdôležitejšie. Chcem, aby to bolo pred mojimi očami, aby sa realita naplnila práve takto.

Preto hovorí, že sú tu „kamene“ a túžby, ktoré všetko toto tlmia. Ak by Jákob len rezal prúty a niekto by prišiel k tým ovciam, nič by sa nestalo. Ovce by len blúdili. Tak prečo sme dnes také hlúpe ovce, že dovolíme svojim očiam vidieť čokoľvek, čo nie je z neba? Po smrti uvidíme smrť. Smrť nie je naším spasením. Naším spasením je oživujúci Duch Boží.

Preto sa dnes musíme povzniesť nad telo, jednoducho tým, že vpustíme Božie vedomie do našej mysle. Pochopíme, že sme oživujúca energia, ktorá sa pohybuje bez prekážok, kde chce, robí, čo chce, a všetci to uvidia podľa prejavov, podobne ako vietor. Hovorí, že tak je to s každým, kto je znovuzrodený. Tento zákon nezávisí ani od tvojej vôle. Je to tak, ako je to s Merkúrom – všetci zomierajú. Tak je to s každým, kto je znovuzrodený.

Prečo teda nechodíme v Duchu? Čo treba robiť, aby sme chodili v Duchu? Je to všetko v hlave. Ľudia sú duchovia. Napríklad, keď sa presúvaš v duchu, všetka energia, ktorou si, sa presúva tam, kam zameriaš svoju pozornosť. Ak si to nevymyslíš ty, niekto iný to vymyslí za teba. Ty si tvorca. Je napísané, že robí, čo chce.

Najzaujímavejšie je, že keď chceš snívať o podozrivých veciach, letíš tam rýchlosťou svetla a nepýtaš sa, či môžeš. Ale keď hovorím: „Choď v Duchu, polož ruky na chorých,“ váhaš. Keď si sa túlal po cudzej spálni, nebolo to pre teba kultom. A toto je prirodzené, to je adamovské.

Priatelia, toto je len príklad, ale je to z Biblie. Hovorí, že keď si pomyslel na ženu, už si tam bol. To je presun v duchu. A my sme si mysleli, že je to len nejaký tunel. Už si tam, kam si zameral svoju pozornosť. Keď hovorím o presune v duchu, je to skutočné. Tento duch sa presúva tam, kam ho nasmeruješ. Ak chceš, môžem ti teraz ukázať obraz, kde dostávaš peniaze, a hneď sa ocitneš pri bankomate.

Preto hovorí, že tak je to s každým, kto je znovuzrodený. So mnou sa to deje. A potom, keď tvoja myseľ celý deň skáče sem a tam, večer sa cítiš vyčerpaný. Tvoja energia, ktorou si, sa rozptyľuje. Preto hovorí kráľ Šalamún: „Neodovzdávaj svoju silu.“ A tam sa spomínajú hlavné mužské veci: víno, ženy. Neodovzdávaj svoju silu. Ty si tá sila. Nerozptyľuj sa. Nechoď tam, kam nemáš ísť. Choď v Synovi Božom.

To je úžasné. Nikodém nebol taký hlúpy, ako sa zdá. Hneď sa Ježiša opýtal správnu otázku. A Ježiš mu povedal: „Vidíš, všetko je mimo materského lona. Ja som zostúpil z neba.“ Tak je to so všetkými, ktorí sú znovuzrodení. Ako sa narodiť? To všetko je v hlave. Aby si nebol odcudzený od tohto života, stačí pár „tehál“. Jednou z tých tehál je, že si sa narodil z matky. A hneď si večný.

A Duch Svätý zostúpil na teba. Ale on už nevedel, ako sa dostať cez tvoje „tehly“. Preto nič iné nebolo vysmievané tak, ako táto náboženská hlúposť. Ježiša a apoštolov privádzala do hnevu. Hovorili: „Stali ste sa ako tá tehla na ceste celého národa a nepúšťate ich ďalej.“

Vytrvalo im tvrdíte: „Ty si len prach, zomrieš a všetko sa skončí.“ Nič nie je večné. Dnes je priazeň, zajtra nie je. A tak stále dookola. Ale to, čo treba vedieť, je, že nič sa nikdy neskončí. Priazeň nikdy neskončí.