Andrej Jakovišin. Vedenie Duchom Svätým. Chodenie v Duchu Svätom. Rozvážnosť

Chcem, priatelia, povedať, že nedávno sme mali tému o vedení. O vedení Duchom. Bol som prekvapený, koľko otázok táto téma vyvolala. Mnohí začali písať rôzne otázky a vidím, že nie všetci majú jasnú predstavu o tom, čo vedenie vlastne je.

Chcem povedať niekoľko myšlienok o vedení. Povedz so mnou: vedenie. Vedenie Duchom, priatelia. Písal som to aj v chate – to nie je nejaký „obojok“ Ducha Svätého na krku syna. Niektorí si myslia, že vedenie je ako nejaké vodítko, na ktorom Duch Svätý vedie synov. Iní si myslia, že vedenie znamená, že Duch Svätý vedie za ruku. A ďalší majú predstavu, že vedenie Duchom je ako nejaké pokyny z neba, kde Duch Svätý hovorí: „Syn môj, choď doľava, choď doprava, nechoď tam, lebo ti spadne sneh na hlavu.“

Prečo sa tieto zmätky objavujú? Pretože je potrebné jasne rozlíšiť medzi vedením v Starom zákone a vedením v Novom zákone. Počúvajte ma veľmi pozorne. Vedenie v Starom zákone bolo také, že ľudská prirodzenosť nebola božská. Človek mal v hlave predstavu, že je Boh a je človek. Preto človek potreboval neustále dostávať inštrukcie, napríklad ísť na nejakú horu, aby dostal prikázania. To bolo vedenie.

Dnes to však spôsobuje mnoho zmätkov a katastrof v povolaniach, keď kresťania hovoria: „Pán mi ešte nepovedal, kam ísť, čo robiť.“ Vždy som sa takých ľudí pýtal: „A povedal ti, aby si sedel a nič nerobil?“ Nepovedal. Tak prečo jeho mlčanie nevnímaš ako vedenie? Ak mlčí, znamená to, že máš sedieť. Ale to nie je vedenie. To je vedenie Starého zákona.

Vedenie je vedenie prirodzenosťou. Prečo sa o hriešnikoch hovorí, že sú ako „nemé zvieratá vedené prirodzenosťou“? Na inom mieste Pavol hovorí: „Či nás sama prirodzenosť neučí?“ V skutočnosti, keď Boh hovorí o vedení, nehovorí o tom, že máme čakať na jeho hlas. Hlas môže prísť, ale to je pre tých, ktorí stoja v rade pred Pánom. Ale v 99,9 % prípadov je vedenie vedením tvojej novej božskej prirodzenosti, ktorá ťa učí, ako konať.

Ako Pavol povedal: „Či nás sama prirodzenosť neučí?“ A o akej prirodzenosti hovoril? Hovoril o prirodzenosti v súvislosti s tým, že muži si nemajú nechávať narásť vlasy. Pavol to považoval za prirodzené. Keď Pavol hovorí o zrkadle, hovorí, že človek sa pozerá do zrkadla a skúma črty svojej prirodzenej tváre. Ak si zrodený z Ducha, ak si Boží, samozrejme, skúmaš črty svojej božskej prirodzenosti.

O tejto prirodzenosti, a o každej prirodzenosti, platí, že „sama prirodzenosť nás učí“. Na to, aby som bol vedený Duchom, nepotrebujem neustále počuť hlas zhora. Viete, kresťania často zastavia svoje povolanie, prestanú niečo robiť, pretože ich naučili: „Počúvaj hlas Pána.“ Samozrejme, je dobré počuť hlas Pána, aj ja učím, aby sme ho počúvali, je to veľké požehnanie. Ale keď hovoríme o vedení, nejde o to, aby sme neustále počúvali hlas. Vedenie je vedenie tvojou novou prirodzenosťou.

Ako ťa predtým tvoja stará prirodzenosť učila kradnúť, tak teraz ti nová prirodzenosť hovorí: „Máš všetko.“ Predtým ti stará prirodzenosť hovorila: „Zober lopatu a kop, inak zomrieš od hladu.“ Nová prirodzenosť ti hovorí: „Si vyvolený, máš niečo viac.“ A tak ďalej. Toto je vedenie.

A teraz vám prečítam niečo veľmi dôležité, pretože to vás musí oslobodiť od neustáleho čakania na inštrukcie zhora. Kresťania často čakajú na inštrukcie: „Povedal mi to Boh, nepovedal mi to Boh.“ To je nezmysel. Existuje jedno úžasné slovo, ktorým sa riadili apoštoli a učeníci Krista v časoch Skutkov. A to slovo je rozvážnosť.

Pavol hovorí: „Myslím si to, a mám myseľ Kristovu.“ Spoliehal sa na svoje obnovené myslenie, nie na hlas. Hovorí: „Nemám príkaz od Pána, ale mám Ducha Svätého, a tak som si to rozvážil.“ A to nie je len Pavol. V Lukášovi 1:3 píše: „Rozvážil som si to a rozhodol som sa napísať ti, vznešený Teofil.“ Lukáš napísal svoje evanjelium, pretože si to rozvážil.

Veríte, že všetko, čo je napísané, je inšpirované Bohom? Považujete to za vedenie Boha? Ale Lukáš nepovedal, že mu Boh prikázal napísať evanjelium. Povedal: „Rozvážil som si to.“ A tak napísal Evanjelium podľa Lukáša, pretože si to rozvážil. Toto je vedenie.

A teraz sa vráťme k Skutkom 15:34: „Ale Silas sa rozhodol zostať tam.“ Novozákonní apoštoli, keď premýšľali, či ísť do Jeruzalema alebo zostať, Silas sa rozhodol zostať. Nie Boh mu povedal, aby zostal. Ale on sa rozhodol. Apoštoli sa už učili žiť v novej prirodzenosti, v prirodzenosti rozvážnosti. Rob správne rozhodnutia, spoliehaj sa na správne úsudky. To je vedenie.

Ako si myslíte, že Boh koná? Je vedený hlasom z neba alebo svojou božskou prirodzenosťou? To je odpoveď. Bohu nikto nehovorí, čo má robiť. Nad Bohom nie je žiadny Boh. A my si musíme zvyknúť na to, že nad Bohom nie je nikto. Keď si v Bohu, nikto ti nehovorí, čo máš robiť. Môžeš sa poradiť, ale nikto ti nebude prikazovať.

Keď Boh stvoril človeka, povedal: „Stvoríme človeka.“ A kto mu to povedal? Nikto. Boh by odpovedal: „Rozvážil som si to, tak som sa rozhodol.“ A tak to urobil.

Preto, priatelia, vedenie je vedenie tvojou novou božskou prirodzenosťou. Nauč sa správne rozvážiť a konať podľa toho. To je vedenie.