Andrej Jakovišin. Uznal Ma Za Verného, Určil Ma Na Službu.

Priatelia, nechceme sa tu tváriť ako nejakí super misionári alebo priekopníci. Hovorím za našu vec. Možno tam Boh ešte má svojich 7000, ktorí sa tam pohybujú, a to je v poriadku. Teraz však hovoríme o nás. Viete, ako hovorí apoštol Pavol: „Ja ako apoštol pohanov oslavujem svoju službu.“ Viem, že každý človek, ktorému Boh zveril službu, si to pamätá. Pavol hovorí aj tieto slová: „Ďakujem svojmu Bohu, ktorý ma uznal za verného a určil ma na službu.“

Priatelia, keď máš svoju službu, keď vieš, čo máš robiť, a Otec ti v tom dáva úspech, je to také šťastie. A keď Pavol hovorí: „Oslavujem svoju službu,“ rozumiete, o čom hovorí? Predstav si, že Otec ťa nielen uznal za verného, ale aj ti dal službu. Existuje dokonca pojem „vernosť syna“ a „poslušnosť syna Ježiša Krista“. Pavol hovorí o sebe: „Uznal ma za verného a určil ma na službu.“ A je napísané, že „ten, kto dobre slúži, pripravuje si vyšší stupeň.“ Predstavte si, že existuje odmena. To sa netýka všeobecného spasenia, ale je to odmena za službu.

Priatelia, dnes vám chcem niečo povedať. Služba, moji priatelia, je odmena. Keď ťa Otec uzná za verného a zverí ti službu, nezáleží na tom, aká je tá služba. Možno dnes zapájaš káble. Máme takého chlapca, ktorý nedávno gratuloval na Silvestra, oženil sa, volá sa Saša Belkevič. Úžasný chlapec. Naučil sa všetko od nuly, robí naše videá, je to taká milosť. A verte mi, to je presne to, čo sa stalo – Otec ho uznal za verného, určil ho na službu a urobil ho šťastným. Môžem vám uviesť mnoho ďalších príkladov, kde tento princíp funguje.

Keď hovorím o tomto krste, že nám dal túto milosť, povedz so mnou: „Služba je odmena.“ Je to znak toho, priatelia, že Otec ťa uznal za verného. To neznamená, že ak ešte nemáš službu, že ťa nepovažuje za verného. Nie. Viete, slovo „uznal“ je kľúčové. Uznal – to je niečo, čo sa týka tvojho životného kruhu. On ťa považuje za verného. A potom je tu ešte moment, keď ťa verejne vyhlási za verného.

Táto vernosť neznamená, že ťa uznávajú ľudia. Nie. Ty sám vo vnútri začneš cítiť pochvalu, schválenie. Staneš sa odvážnym, smelým. Kŕmiť a obliekať bezdomovcov – čo je to „SD“? To je služba. Akékoľvek služba – kŕmiť, obliekať, uvoľňovať pomazanie. Priatelia, všetko, čo robíte, je uvoľňovanie Ducha Božieho. Preto je napísané, že na nás spočíva Duch slávy a on je oslavovaný skrze nás. Pod Duchom slávy, nech robíš čokoľvek, bude to úspech, bude to Božie schválenie, bude to odmena.

Každý musí pochopiť, že keď začneš vnímať svoju službu ako odmenu, keď cítiš, že služba je odmena, uvediem ti príklad. Možno bude trochu provokatívny, ale ako všetko u nás. Predstav si, že keď začínaš službu, zvyčajne ju začínaš z lásky k Otcovi, z túžby niečo urobiť. Ale príde moment, keď zrazu, pretože si v službe, k tebe začnú prichádzať požehnania – financie, láska ľudí. A keby som teraz povedal komukoľvek, kto slúži: „Počúvaj, Boh ťa chce odmeniť službou a táto služba spočíva v tomto a v tomto, a za to k tebe príde uznanie, peniaze, všetko toto,“ každý človek, ktorý by to počul, by povedal: „Áno, to je od Boha, to je skutočne odmena.“ Prečo? Pretože som nahlas povedal „láska ľudí a peniaze“, ale v skutočnosti každá služba, ktorú ti Boh zverí, je odmenou, bez ohľadu na to, ako sa to prejavuje navonok.

Prečo? Pretože v službe, priatelia, cez teba prúdi pomazanie. Povedz „pomazanie“. A to, moji priatelia, je veľké šťastie, keď prúdi pomazanie. Je napísané, že Duch slávy je oslavovaný skrze teba. Povedz: „Náš Otec je ten najlepší.“

Teraz dôležitá otázka, Sergej: Kŕmiť a obliekať bezdomovcov – je to služba alebo nie? Len nám hovoria, že sami ste v núdzi, a to je hlúpe. Otec požehnáva len vtedy, keď sa tým zaoberáme. Po prvé, chcem povedať dve veci: Otec požehnáva bez ohľadu na to, či sa tým zaoberáte alebo nie. To je pravda života. Tu sa trochu mýlite, Sergej, a to nie je výčitka, len hovorím, že Otec je dobrý k zlým aj k dobrým. To je zaujímavé – nie k tým, čo si to zaslúžia, ale k zlým aj k dobrým. Bude vás požehnávať, sýtiť z prúdu sladkostí, aj keby ste všetko nechali. To vám hovorím naisto.

Ale keď slúžite – teraz počúvajte dobrý moment – kŕmiť a obliekať bezdomovcov je svätá služba. Je to jedna z najťažších služieb z ľudského hľadiska, pretože viem, kto sú bezdomovci. Sú to ľudia uväznení v klietke svojej pýchy, a práve preto často padajú. Sú to veľmi zložité osoby, viem, o čom hovorím. A preto, ak to robíte, v mojich očiach ste jednoducho Boží anjeli. Ste jednoducho Boží anjeli. Napíšte mi do súkromnej správy, chcem sa o vás dozvedieť viac, možno budeme spolupracovať.

Keď ste v núdzi a kŕmite hladných, skutočne dodržiavate prikázanie, prikázanie lásky. To je prvé. A druhé, čo je dôležité: Pozrite sa dovnútra. Z toho, čo robíte, musíte cítiť Božiu pochvalu vo vnútri. Musíte cítiť pochvalu. To sa nedá porovnať s ničím, ani s finančnými požehnaniami. Pre toto, pre tento pocit, to robíte. Viete, Ježiš povedal tieto slová: „Preto ma Otec miluje, lebo dávam svoj život.“ Predstavte si, „preto ma miluje.“ To je odmena. Preto ma miluje. Cítil v sebe tú lásku, a to je taký druh lásky, ktorý nemôže cítiť človek, ktorý nedáva svoj život.

Láska je bezpodmienečná pre všetkých, ale ak chceš cítiť veľké veci, ak chceš cítiť, nie len vyvolať Božiu lásku – ona sa vylieva, ale ty ju nepocítiš, ak nedávaš svoj život. A keď dávaš svoj život, začneš prežívať to, čo iní neprežívajú. To sa deje so mnou. Ľudia počúvajú moje kázne spred troch rokov a teraz a hovoria: „V tebe je viac lásky.“ Poviem vám prečo. Pretože cítim Otcovo schválenie. Nie že by som bol taký „láskyplný, láskyplný“, že by som začal šíriť lásku. Nie. Nič som pre to neurobil. Ale pretože prežívam jeho lásku, ona prúdi.

Niekedy ma ľudia unavujú. Predstavte si, naozaj ma niekedy ľudia tak unavujú, že začínam byť nahnevaný. A zakaždým, zakaždým sa len pýtam Otca, len k nemu zdvihnem oči, a on sa na mňa pozerá otázne, nie prísne. Hovorí mi, taká je asi „translácia“ Ducha: „Oni sú ti potrební.“ A ja na to: „Bože, Bože, Bože.“ A on mi hovorí: „Oni sú mi tak potrební. Oni sú potrební mne.“

A keď to počujem, moje vnútro sa ešte viac rozširuje, znovu ma napĺňa. Chápem, že nemôžem odmietnuť ani jedného človeka. Dnes, priatelia, naozaj, som takmer preťažený, bolia ma oči. Niekedy naši priatelia z Kazachstanu počuli v éteri, že ma bolia oči, a je to pravda, bolia ma. A oni ma tak milo prekvapili, niekto to počul a daroval mi špeciálne okuliare, aby ma pri práci s telefónom neboleli oči. Myslím si, aká starostlivosť!

Chcem tým povedať, že nestíham odpovedať všetkým, nestíham sa za všetkých modliť. Snažíš sa, ale vieš, ako to je. Už sa spolieham na to, že moje vysielania slúžia viac, než môžem odpovedať v súkromí. Ale zakaždým, keď som unavený, ten Otcov hlas: „Oni sú mi potrební.“ Zdvihne ťa z postele, odtrhne ťa od jedla, od tvojich vecí. „Oni sú mi potrební.“

To je šťastie, priatelia moji. Preto je napísané, že „vylial lásku Duchom Svätým do našich sŕdc.“ Cítim to ako nikdy predtým. A plánujem, priatelia moji, cítiť to ešte viac. Hovorím to preto, že to je Božia pochvala, keď miluješ ľudí. To ťa rozširuje. To je hlavné. Keď kŕmiš ľudí, hlavné je, aby si stále cítil tú pochvalu, stále počul ten hlas: „Oni sú ti potrební, oni sú ti potrební rovnako ako mne.“ A potom k nim budeš vychádzať, počúvaj ma teraz, brat, ktorý si sa pýtal, budeš vychádzať k hladným ľuďom s jedinou myšlienkou – znovu počuť túto „transláciu“ vo vnútri. A to je veľmi cenné. To má veľkú hodnotu. Žiadne peniaze sa s tým nedajú porovnať. No samozrejme, keď prídu peniaze, je to super. A peniaze prídu, peniaze prídu určite.