Andrej Jakovišin. Stvor prítomnosť. Moc nad pamäťou.

Takže, priatelia, o pamäti je video na kanáli Nebeská civilizácia, volá sa Moc nad pamäťou. Otec mi dnes ráno vrátil myšlienky k tomuto videu a povedal mi tieto slová: každý deň, každý deň funguje táto funkcia ducha – zabúdať zadné a naťahovať sa dopredu. Pamätáte si, že to hovoril apoštol Pavol? „Nepovažujem sa za toho, kto dosiahol.“ Prvá vec: nesmieš sa považovať za toho, kto dosiahol. Čo to znamená? Vlastnosť prúdu je taká, že sa nikdy nezastavuje, priatelia moji. Považovať sa za toho, kto dosiahol, znamená zastaviť sa.

Čo začneš robiť, keď sa zastavíš? Začneš žiť v minulosti. Pozrite sa: zabúdajúc zadné, naťahujeme sa dopredu. Nepovažujeme sa za toho, kto dosiahol. Toto je opis prúdu, vlastnosti prúdu – zabúdať zadné a naťahovať sa dopredu. On sa nezastavuje na mieste. Toto sa nazýva nepovažovať sa za toho, kto dosiahol.

To, čo vieš dnes, to, čo si prešiel, tvoja skúsenosť, to by nemalo byť dôvodom, aby si sa zastavil. Ak sa zastavíš, ďalšia vec, ktorú začneš robiť, je, že začneš žiť v minulosti. Realita sa pohne ďalej, ale ty zostaneš vo svojej minulosti. Starý zákon, história izraelského národa, je o tom. Nie preto, že by mali Izraeliti s tým problém, ale preto, že na ich príklade sa učia ostatní. Všetky tie „nehushtany“, všetky tie pravidlá a tradície, ktoré vznikali, brzdili ich od toho, aby boli v Božom živote, a oni neustále chodili v mŕtvom stave.

Často sa ma pýtajú: „Ako na to zabudnúť?“ Teraz vám odhalím jedno z tajomstiev živého ducha – zrkadlo slávy. Pozrite sa, čo hovorí Jakub: „Človek, ktorý počúva a nerobí, je ako človek, ktorý sa pozerá do zrkadla, odíde a zabudne, ako vyzerá.“ Ak chceš zabudnúť zadné, jednoducho to viac nerob. To, čo si robil v minulosti, ak to prestaneš robiť, postupne to odíde do minulosti. Zákon zrkadla slávy hovorí: ak to nerobíš, zabudneš. Ak to nerobíš, zabudneš. Jednoducho to nerob, a všetko sa zabudne.

To je prvá vec. Druhá vec: jednou z Božích vlastností je zabúdať úmyselne. Priatelia, úmyselne! A to súvisí s tvorbou novej reality. Pamätáte si, ako otec hovorí: „Hodím to za chrbát a zabudnem.“ Čo znamená táto fráza „hodím to za chrbát“? Znamená to, že to nedržím pred očami.

Takže, dal som vám dve veci: po prvé, ak to nerobíš, zabudneš. A po druhé, ak to nedržíš pred očami, tiež to zabudneš. Jednoducho to zmizne z pamäti. Otec hovorí: „Hodím to za chrbát a viac si to nepripomeniem.“

A teraz, priatelia, pozor! To, prečo to hovorím, je, že v tom je vedomé tvorenie novej reality. Aby sa začal nový život, otec hovorí: „Nebudem si pamätať vaše hriechy, nepripomeniem ich, nebudem vás viac obviňovať.“ To znamená, že keď hovorí, že zabúda, to, čo bolo vzadu, sa už nepočíta, a pred nami sa tvorí nová realita.

Aby si nezostal uviaznutý v minulosti, hovorím to teraz, priatelia moji, pretože ak nezabudneš zadné, nebudeš sa naťahovať dopredu. Jedinou podmienkou pohybu vpred je zabudnúť zadné. Pavol nič iné nevymenoval, povedal len jednu vec: „Zabúdajúc zadné, naťahujem sa dopredu.“ A môžeš sa naťahovať dopredu bez toho, aby si zabudol? Nemôžeš.

Pokiaľ nezabudneš minulosť, najzaujímavejšie je, že nielen zlé veci, ale často musíš zabudnúť aj dobré. Zabúdajúc ako pády, tak aj požehnania. Ako sme čítali o tom „nehushtane“ – hadovi, na ktorého sa museli pozrieť, aby neutralizovali jed v krvi. Dostali požehnanie, dostali spôsob, ako obísť jed, ako ho neutralizovať. Ale potom to vzali a mysleli si, že tento spôsob bude fungovať aj 800 rokov. V Biblii je napísané, že ešte 800 rokov uctievali toho hada, pozerali na neho a snažili sa z toho niečo vytlačiť, hoci už prešlo veľa času a otec dal nové.

Dnes sa u mnohých nič nové nedeje, pretože si myslia, že keď to bolo pre nich požehnaním, tak takto musia pokračovať. Ale to bolo požehnaním včera, a dnes je pre teba pripravené nové. A preto musíš zabudnúť, aj keď ti to staré hreje dušu. To je prvá vec.

A druhá vec: ako často to musíš robiť? Musíš to robiť každý deň. Doslova, priatelia moji, včerajšie strachy musia zostať v minulosti. Zabúdajúc zadné, nesmieš vzkriesiť tieto strachy zo včerajška a žiť nimi dnes. Máš Božiu vlastnosť dnes, aby si pre seba vytvoril novú realitu. Musíš zabudnúť, čo bolo včera.

Niekedy to robím vedome. Napríklad, zobudím sa – dám príklad na peniazoch. Zobudím sa a zrazu sa so mnou zobudí včerajší strach, že nebudú peniaze. No, stáva sa to, u niekoho, aj u mňa. Na sebe to vidím, je to veľmi jednoduché, priatelia moji, práca s pamäťou. Aká práca? Netreba sa na to veľmi namáhať. Dnes vám dávam tento nástroj, pretože je veľmi dôležitý. Dnes vám nedávam len nejaké učenie, dávam vám tento nástroj, pretože mi bolo ukázané, že práve teraz nad mnohými hlavami, nad pamäťou, pracuje niečo zlé. Niekto prechádza ťažkými okolnosťami, strachmi, napríklad vojnou, a to môže človeka navždy uviazať v minulosti.

Čo to znamená? Ak si osvojíš skúsenosť vojny a nezabudneš na ňu, ak ju každý deň nepošleš do minulosti, niekto môže povedať: „Ako sa to dá zabudnúť?“ Priatelia moji, zabudnúť neznamená len „psychologicky to vyhodiť z hlavy“. Predstavte si, že otec hovorí: „Ja, ako Boh, mám vlastnosť hodiť to za chrbát, nespomínať si a nepripomínať si to, teda nedržať to pred očami a viac to nerobiť.“ Všetko. Nechám to za sebou. Po prvé, nerobím to, a potom sa moja hlava od toho oslobodí. Ak to robíš, hlava bude znova zachytená minulosťou.

Sú dve podmienky: nerobiť to a nedržať to pred očami. Napríklad, neboj sa. Nepovažuj sa za niekoho, kým si sa považoval predtým, ak to boli nesprávne veci. Jednoducho to nerob a postupne to odíde z pamäti, samo sa to odfiltruje. To je Božia vlastnosť. Nikto to nemôže robiť vedome okrem nás. Najzaujímavejšie je, že to tvorí novú realitu pre teba dnes. Prečo by si mal pamätať, čo bolo včera? Ak si to budeš pamätať dnes, nová realita nebude.

Viete, dokonca aj psychológovia to pochopili. Hovoria: „Zabudni, čo bolo v minulosti. Ži dnes. Ži pre budúcnosť, plánuj.“ Chcem povedať, priatelia, že oni to len pozorovali ako výsledok svojich pozorovaní, ale nám to bolo zjavené ako zjavenie. A najdôležitejšie, čo musíte dnes veľmi, veľmi počuť, je, že to je Božia vlastnosť. On sám hovorí o schopnosti hodiť veci za seba.

Ak dnes niekto hovorí: „Nemôžem na to zabudnúť,“ Boh, ktorý má s pamäťou všetko v poriadku, hovorí: „Nepamätám si, zabudnem.“ Mám moc nad pamäťou zabúdať. A kto má moc nad pamäťou, má moc nad realitou.