Andrej Jakovišin. Spievajte Pánovi novú pieseň. Pomazané piesne. Pôst chvály. Potrebujeme kresťanské hity.

Potrebujeme také piesne, piesne píšeme, však u nás stále pokračuje týždeň, ach, aký týždeň, čas, obdobie pôstu chvály. Pozerám sa a niektorí píšu básne a piesne, piesne, poézia prichádza z neba. Chcem vám povedať, priatelia, že teraz je veľký čas. Kto z vás naozaj chce kráčať v súlade s nebom, tomu je potrebné, ak píšete básne a piesne, písať hity.

Pretože starý obraz prechádza, a už čoskoro budete mať lepšiu reakciu na tieto víťazstvá.

Viete, piesne, ktoré ste ešte včera počúvali s nadšením, vám budú pripadať ako zavýjanie duše, niečo z minulosti. Budete hovoriť, že je lepšie počúvať krik divého osla, než tieto piesne typu „príď, príď“ a „odíď, odíď“, alebo niečo podobné ako „tak veľmi túžim“ a podobne. Pretože, úprimne, keď máš v sebe zdroj, keď si sám zdrojom, keď máš zjavenie, že si zdrojom Ducha, narodený z Ducha, hovoriť „túžim“ je to isté, ako keby voda povedala „chcem piť“. Rozumiete? Keď ti niekto povie, že túži po Pánovi, môžeš mu povedať: „Voda povedala, že chce piť.“ To je naša nová krídlová fráza: „Voda povedala, že chce piť.“

Priatelia, máme také pomazanie, ktoré nám dal Otec z nebeskej civilizácie. Taká sláva, také prúdenie, také nasýtenie. Povedz so mnou: „Voda povedala, že chce piť.“ Preto Ježiš povedal, že už nikdy nebudeš smädný. Aký smäd? Naopak, ty už dnes dávaš smädným, ty si už dnes zdroj.

Máme teraz pôst chvály, a preto, ak chcete písať hity, prestaňte písať piesne typu „príď, príď“ a deväťkrát „prišiel“. Priatelia, ak niekoho pozývaš a on už s tebou býva, máš dve možnosti: buď mu povieš, aby už neodchádzal, alebo mu povieš, že je čas ísť a rozlúčiť sa. Preto princíp „odíď, odíď“ je ako keď voda povedala: „Chcem piť.“ Ale voda už nehovorí „chcem piť“, voda hovorí: „Príď a pi.“ Voda nehovorí: „Dajte mi napiť.“ Ona hovorí: „Príď a pi.“

Priatelia, musíme robiť hity. Tento rok musíme napísať nové piesne. Nebeská civilizácia s tým zjavením, ktoré máme, do ktorého sme sa ponorili, alebo lepšie povedané, v ktorom sme sa našli – vo svete Božieho Syna. Tak spievajme svetu Božieho Syna. A prosím vás, priatelia, ktorí skladáte piesne, toto nie je výčitka, ale výzva. Niekedy máte nové slová, ale staré zavýjania. Prestaňte zavýjať, vážne vám to hovorím. Niekedy počujem tieto piesne a ak by ste zmenili slová, tá melódia a aranžmán by sa hodili pre niekoho ako Pugačova alebo iných, ktorí sa venujú duševným veciam.

Skladajte z pomazania, skladajte zo slávy, z víťazstva. Aj keď je to uctievanie, nemalo by byť smutné. Žiadny smútok, žiadne slzy, žiadne zavýjanie. Ani keď vyjadrujete svoju lásku k Otcovi, mala by to byť láska plná víťazstva. Naša nadbytočná radosť a svetlo. Niektorí z vás stále skladajú piesne, ktoré znejú ako ospravedlnenie. Hovoríte: „Milujem ťa,“ ale znie to ako: „Odpusť mi.“ Hovoríte: „Som tvoj syn,“ ale znie to ako: „Som úbohý hriešnik, ďakujem, že si ma vyzdvihol z odpadkov.“ Dosť!

Priatelia, poďme skladať hity, uvoľnime rýmy ohňa, rýmy pomazania, rýmy a melódie víťazstva. To je to, čo teraz potrebujeme. Verte mi, ako som už povedal, nevracajte sa do zeme odchodu, nevracajte sa do žiadneho smútku, nevracajte slová do žiadnych pochybností alebo trápení. Aj keď sú slová správne, sledujte, aby piesne vychádzali z víťazstva.

Niekedy si zapnem tých superhviezd, ktorých som kedysi počúval, a myslím si: „Ako som to mohol počúvať?“ Úprimne, už to nie je moje. A preto si zapínam niečo iné, nie smutné. Niekedy si zapnem klávesy, ktoré nie sú smutné, aj keď neviem, kto to hrá. Priatelia, musíme sa zbaviť tejto „popovej“ hudby, ktorá je vhodná len na pohreby. Potrebujeme piesne, naozaj potrebujeme piesne.

Verím, že môžeme skladať dobrú hudbu. Máme tu celý chat plný skladateľov. A ešte niečo vám poviem: niektorí z vás, ktorých piesne počúvam, stále hráte niečo ako Antonova, niekto Vysockého, niekto Kipelova, alebo niečo podobné. Vy sami si to možno neuvedomujete, ale hráte týchto ľudí. Preto vám úprimne hovorím, musíte sa stať sebou, synom Božím, ktorý sa nepodobá na nikoho iného.

Aj ja som mal kedysi rád tvrdý rock, a preto aj dnes zvuk elektrickej gitary pre mňa niekedy znie ako „wow“. Ale upokojím sa, zapnem si klávesy, chcem byť sám sebou, chcem byť synom Božím, chcem byť nebeským a očisťujem svoju myseľ od všetkých týchto nezmyslov. Môj nebeský apetít dnes prevažuje nad všetkým.

Priatelia, píšte piesne. Tento rok zaplníme celý kontinent našimi piesňami. Na nebesiach máme náš hit, a už nás žiadajú o podklady, aby mohli spievať doma. Píšte žalmy. Musíme si zvyknúť na to, že môžeme komunikovať s nebom.

Máme veľké plány, priatelia, veľké plány. Musíme sa teraz pripraviť na pôst zázrakov. Verím celým srdcom, že sa to stane. Máme stále viac a viac svedectiev z miestnych svetiel, svetiel Zoomu, a stále viac svedectiev o uzdraveniach a zázrakoch, ktoré sa dejú bez toho, aby sme do toho zasahovali. A to je moja veľká túžba – aby sa to dialo všade.