Andrej Jakovišin. Pulzácia neba. Pulzácia ducha. Ja a Otec jedno.

Pulzácia neba. Chcem vám o tom povedať. Teraz sa pripravujeme, ako vždy, a ja už som o tom hovoril, že chcem nahrať celú sériu takýchto modlitieb. Budeme sa venovať pulzácii.

Priatelia, zavádzame nový termín v našej spoločnosti a v našom kruhu – pulzácia ducha. Už som začal vytvárať playlist s týmto názvom.

Chcem robiť modlitby s hudbou, ktorá bude sprevádzať túto pulzáciu. Prečo to nazývam pulzáciou? Myslím, že to musíte počuť a odovzdať ďalej. Vždy som hovoril, že sa mi nepáči slovo „propitka“. Niekomu sa páči, sláva Bohu za vás, ale mne sa nepáčilo.

Prečo? Pretože „propitka“ znamená niečo, čo sa nasiakne, ako keď ponoríte oblečenie do tekutiny a ono sa napije, alebo keď natriete tortu a ona sa nasiakne. To znamená, že dve oddelené substancie sa spoja a nasiaknu. S týmto prístupom nesúhlasím.

Niekto by mohol povedať, že sa chytám slov, ale nie, nejde o to. Pretože tu, v nebesiach, je všetko dokonalé, a to znamená, že neexistujú žiadne vzdialenosti. Dávam si pozor, aby žiadna moja myšlienka, reč alebo spôsob života neukazovali na žiadnu vzdialenosť.

Všetko začína myslením. Keď hovoríš o „propitke“, znamená to, že sa ideš nasiaknuť, čo naznačuje, že si mimo ducha, mimo nebeského vplyvu, a ideš sa tomu vystaviť.

Preto hovorím pulzácia, pretože pulzácia je niečo, čo je vo mne. Moje srdce pulzuje, moje cievy pulzujú spolu so srdcom. A vieme, že nové srdce je začiatkom všetkého.

Preto hovorím pulzácia, pretože to vychádza priamo z môjho ducha. Keď som o tom premýšľal, povedal som si: „Otec, bolo by jednoduchšie povedať ľuďom ‘propitka’, aby to pochopili.“ Ale ja nechcem ísť jednoduchšou cestou.

Nechcem to komplikovať, ale nechcem ani ísť cestou, ktorú všetci poznajú. Nechcem byť ako všetci ostatní, chcem byť sám sebou, pretože mám božskú prirodzenosť, ktorá mi dáva moc chcieť to, čo chcem.

A preto viete, že duch dýcha, kde chce. Chcieť je kráľovské privilégium, pretože všetci ostatní majú len to, čo im je dovolené, ale my máme moc chcieť, žiť a dýchať, kde chceme.

Tvorivá sila spočíva v tom, že nekráčame po vyšliapaných cestách. Boh hovorí rôznorodo, Otec hovorí rôznorodo v Synovi. Je zvláštne, keď synovia robia všetko jednotvárne. To je, úprimne povedané, znak trochu nerozvinutého myslenia.

Preto, priatelia, pulzácia je niečo, čo som priamo videl.

Videli ste film „Sedem životov“ s Willom Smithom? V tom filme jeden človek daroval svoje fyzické srdce inej osobe, žene, ktorú miloval. Keď jej transplantovali jeho srdce, on zomrel, obetoval svoj život.

A bol tam jeden úžasný moment, keď tá žena ležala vo vani, ponorila si uši do vody, aby počula, ako jej v ušiach pulzuje srdce. To nebolo nejaké cudzie srdce, ktoré by musela počúvať zvonku.

Niekto by mohol povedať: „Chcel by som ležať na hrudi Ježiša a počúvať, ako mu bije srdce.“ Môj priateľ, aby si počul, ako bije Ježišovo srdce, stačí ti počúvať svoje vlastné srdce, pretože tvoje srdce je srdcom Božieho Syna.

Keď hovorím o pulzácii, hovorím o tom, čo vychádza z môjho vnútra a je neoddeliteľné od vonkajšieho sveta, pretože duch je vo mne a ja som v duchu. Som syn, som vždy v duchu, pretože som v Kristovi.

A čo je Kristus? Kristus je duch oživujúci. Keď hovorím, že som v Kristovi, znamená to, že som v duchu oživujúcom, a to nielen pre mňa, ale pre celý svet.

Keď si v oživujúcom duchu, všetko, čo potrebuješ, je počúvať a počuť jeho pulzáciu, ako bije jeho srdce. Nikdy nezabudnem, keď mi Otec dal nové srdce.

Čo je nové srdce? Nové srdce je duch oživujúci. A celé tvoje telo, môj priateľ, je telom Syna. Pulzácia je niečo, čo je vždy so mnou, ako tlkot srdca, ktorý je vždy s tebou.

Nemusíš sa tým „nasiaknuť“, stačí, ak sa na to sústredíš.

Našou výsadou je, že to teraz nazývame pulzácia, ako mi to Otec zjavil. Otec mi daroval toto slovo, keď som mu povedal, že sa mi nepáči slovo „propitka”. Používal som ho nejaký čas, ale už nechcem žiadnu vzdialenosť.

Preto hovorím pulzácia, pretože to je niečo, čo je priamo vo mne, a nemusím s tým nič robiť.

Otec mi toto slovo dal len tento týždeň. Vzal ho a hodil mi ho: pulzácia. A ja som ho hneď prijal. Nazval som tak aj playlist na našom kanáli.

Predstavte si, že vesmír pulzuje, a v tomto vesmíre pulzuje aj duch oživujúci, v ktorom sa nachádzaš. Si v srdci Otca, ja som v Otcovi a Otec je vo mne. Predstav si to: si v duchu oživujúcom.

Pred mnohými rokmi, počas modlitby, som mal zjavenie. Vtedy som ešte nemal zjavenie, že sme jedno, že Ježiš a ja sme jedno. Vtedy som sa k nemu približoval, spoznával som ho.

A jedného dňa mi Ježiš povedal: „Ty si moje srdce.“ To bolo v tomto roku. Pred mnohými rokmi mi povedal: „Ja som tvoje srdce.“ A minulý rok mi povedal: „Ty si moje srdce.“ Otec tak veľmi chcel, aby som si uvedomil, že som v ňom, a že on je vo mne.

Teraz je to oveľa viac než len to, že je vo mne – ja som v ňom. To nie je teória, to je realita, v ktorej musíme žiť a z nej sa tešiť.

Nikto mi to nepovedal, nikto ma to neučil, jednoducho som to počul. A keď som to počul, pochopil som, že ak je srdce, musí byť aj pulzácia.

Musím pulzovať, aby všetko okolo mňa bolo naplnené duchom, substanciou ducha milosti.

Keď mi tento týždeň Otec povedal slovo pulzácia, veľmi som sa potešil. Celé dni som sa tešil z tohto slova.

A posledná vec, ktorú k tomu poviem, je, že keď som sa dnes opäť tešil z tohto slova, vyhľadal som ho na YouTube. Napísal som „pulzácia ducha“ a prvé, čo sa objavilo, som bol ja so svojou pulzáciou ducha.

Ak chcete byť súčasťou našich pulzácií, budeme nahrávať modlitby s hudbou, ktorá zodpovedá nášmu duchu, našej pulzácii. Budeme nahrávať prorocké modlitby, nie prorocké v zmysle predpovedania, ale ako svedectvo Ježiša. Tu, v nebesiach, nie sú žiadne dary, je tu len prorocký duch.