Andrej Jakovišin. Prečo kresťania “ochladnú”?

Pozri, mám pre teba takúto otázku: Ako si myslíš, prečo kresťania dnes ochladnú? Čo robia, že kresťania dnes ochladnú, stanú sa ľahostajnými, vytratí sa láska k Ježišovi? Nechcú s Ježišom v podstate nič budovať, len tak navštevujú cirkev, pozerajú kázne.

Ide o to, že toto “zahrievanie”… Poďme najprv k zahrievaniu, než sa dostaneme k ochladnutiu. Predtým, než ochladnú, museli sa nejako zahriať. A väčšina ľudí, opäť sa stretávame s náboženským prístupom, väčšina ľudí sa zahrieva podobne ako títo kňazi, ktorí sa sami pichajú, niečo so sebou robia, nejako sa “rozpaľujú”. A odpoveď takým ľuďom, vieš aká je? “Smeješ sa? Dobre, dobre, to nič nedáva.” A preto, ak sa takto zahrievaš, unavíš sa.

Potom mi hovoria: “Viete, treba ako na oltár stále prikladať drevo, a oltár musí horieť, a tak musíme aj my.” Ja poviem: Nie, takto nemusíme. Musíme pochopiť, že oltár horí deň a noc, pretože všetko, čo naň bolo treba priložiť, už bolo priložené. Nemusíš sa do toho miešať, stačí to len pochopiť. A čo nás učili v systéme? “Prikladaj drevo, obetuj, obetuj, pracuj, pracuj, pracuj, a oheň bude horieť.” A celé teologické učenie je na tom postavené.

Ale my sme hovorili o potešení. Hovorím, všetko, čo potrebuješ pochopiť, je, že človek sa vracia k potešeniu. Dokonca aj umyté prasa sa vráti váľať vo svojom potešení, chápeš? A múdry človek, prečo mu niekto vnukol tú myšlienku utekať od potešenia, chytať sa krížov, nožov na obriezku, chytať sa pôstov, ktoré si sami vymysleli? Oni sa sami trápia, a potom sa čudujú, že ich duša z toho všetkého zvracia, nechce to. Chápeš? A čo potrebuješ? Potrebuješ sa neustále tešiť. Každá tvoja modlitbová skúsenosť, každá evanjelizácia, každá služba by mala v tebe zanechať svoj odtlačok potešenia.

Ako je napísané: “Tvoje cesty pretekajú tukom pomazania.” Keď vieš, kdekoľvek prejdeš, toto všetko sa s tebou deje, a ty tam budeš chcieť ísť znova. Všimnite si, ľudia, keď prechádzate mestom, na všetkých miestach, kde vám bolo dobre, sa vám v srdci objaví niečo teplé. Tak sme stvorení. Prečo by sme mali v našom vzťahu s Bohom zámerne vytvárať tieto ľadové miesta, miesta odmietnutia?

A náboženský život je čisté potešenie, sto percent. Poviem ti ešte viac: Ak sa nebudeš tešiť, nebudeš schopný nič vo svojom živote riadiť. Prečo? Niekto sa pýta: “Ako je to s tými boháčmi, ktorí zbohatli, oni sa tešia?” Chcem povedať, neponáhľajte sa robiť závery, že sa tešia. Či tomu veríte alebo nie, oni v pote tváre robia to, na čo boli odsúdení. Nemajú z toho nič pre seba, oni tam nešikujú, celý život sa starajú o to, ako to udržať, ako to rozmnožiť, ako to ochrániť. Počúvajte, kríza zasahuje. Nie mňa, ale ich stav. Oni chcú to rozmnožovať. Ak príde vojna, kto ich okradne? Oni utekajú, všetci bohatí, zlodeji sa tiež tlačia k chudobným.

A preto vedia, prečo sa to stalo. A ako hovorí apoštol Jakub v prvej kapitole, nazýva chudobných poníženými. Hovorí: “Áno, ty si ponížený, si nízke stvorenie.” A prečo tak hovoríš o bohatých? Poviem ti prečo. Pretože človek, ktorý nezačal s potešením, ale začal s potom na tvári a vyrástol vo svojom blahobyte, nemá žiadnu šancu vrátiť sa k potešeniu bez toho všetkého.

A preto vidíme, že tak málo bohatých sa skutočne kajá alebo prichádza k Ježišovi. Pre nás, keď do cirkvi príde nejaký chlapík so zlatým prsteňom, vy si poviete: “Áno, Jakub hovorí, povedz mu, aby si o sebe veľa nemyslel.” To je jediná kázeň pre bohatých: “Nemysli si o sebe veľa.” O chudobných hovorí: “Ja teraz nehovorím, že si to vezmi.” Hovorí: “Ak brat, napríklad, nemá peniaze, nech sa chváli svojou výškou.” A my si povieme: “Aká zvláštna teória, ako sa môžeš chváliť výškou, keď nemáš peniaze?” Hovorí: “To je ono, najprv potešenie, potom riadenie.”

A preto, ak sa nebudeš tešiť, nebudeš nič riadiť. Všetko, čo budeš riadiť, bude pokus o to, čo bolo povedané Adamovi: “Získavať, získavať, získavať.” A ja si myslím, že potešenie je, keď nič nezískavaš, a všetko máš. A to je to, o čom hovoril Kristus. Povedal, že starostlivosť o riadenie prichádza cez pomazanie, a všetko sa pridá. Chcem žiť v stave, kde sa všetko pridáva, nie v stave získavania.

A to je rozdiel medzi týmito prosperujúcimi svetskými ľuďmi. U nich je všetko o získavaní. Prečítajte si ich učenie: “Zbohatneš a začneš učiť ľudí, že musíš vstávať o piatej ráno, robiť nejaké plány, akoby to sám robil.” A preto to, čo sa zdá byť potešením, v skutočnosti nie je.

A hovoríte: “Prečo sú bohatí niekedy takí lakomí?” Preto. Počul som, ako jeden milionár hovorí: “Vladik, poďme postaviť deťom školu alebo nemocnicu.” A on hovorí: “To sú moje peniaze, ja som ich zarobil, prečo by som mal niekomu niečo stavať?” Peniaze tam len ležia v skriniach.