Andrej Jakovišin. O uzdravení

Pozrite, priatelia, skôr než sa teraz pomodlíme za uzdravenie, môžete už vyjsť. Nemôžeme to nazývať inak, vidíme, že toto všetko je Starý zákon. Počúvaj, ty to nazývaš a šíriš ako Starý zákon. Prečo? Pretože pre teba je dôležité, ako som povedal, že je to zákon. Ale ja viem, kto sú oni. Ako myslíš, čo ich viac oživuje – tvoje „mrmlanie“ alebo moje slovo? Logicky.

O Ježišovi je napísané, že duchom úst poráža bezbožných. Nie múdrymi slovami, ale duchom úst sa všetko uvádza do pohybu.

Trochu poviem o uzdravení. Chcem, aby vyšli len tí ľudia, ktorí naozaj potrebujú uzdravenie, nie len tak pre istotu. Nezničíš kašu maslom, najmä ak si v týchto dňoch prijal uzdravenie a cítiš, že symptómy ustupujú, že sa zlepšuješ. Nemusíš vychádzať, načo znova vyhlasovať, že si chorý?

Úmyselne vás trochu postraším, aby som odfiltroval polovicu. Teraz vám chcem povedať princípy, ktorými ma teraz vedie Otec v uzdravovaní. Musíte to počúvať a konať, ako vám poviem, dobre? Po prvé, vychádzajte len tí, ktorí naozaj potrebujete uzdravenie. Po druhé, tí, ktorí sa budú modliť so mnou za uzdravenie, nemôžete byť v dvoch kategóriách naraz – buď ste tam, alebo tu.

Mám jedného pomocníka, ktorý sa naozaj oslobodil od démonov. Vždy, keď sme niekde slúžili, kričal, mal strašné prejavy. Raz som ho vzal so sebou do iného mesta a povedal som mu: „Poď, budeš mi pomáhať, pomodlíme sa za uzdravenie, vyženieme démonov.“ A tak som ho varoval: „Keď začnem modliť, vyber si – buď budeš kričať, alebo sa budeš modliť za ľudí. Pretože ak ľudia uvidia, že kričíš, nebudeš môcť na nich položiť ruky.“ A odvtedy, priatelia, už nikdy nekričal. Povedal: „Viete, to boli len moje myšlienky, som slobodný.“

Takže buď tam, alebo tu. Možno, keď zaujmeš správnu pozíciu, nebudeš potrebovať, aby som na teba kládol ruky.

Ďalšia zaujímavá vec, ktorú vám poviem, je príbeh o žene s krvácaním, ktorá sa dotkla Ježiša. Otec ma naučil niečo veľmi jednoduché. Povedal: „Pozri, v tom momente obaja cítili, že z Ježiša vyšla sila.“ To znamená, že keď uvoľňujem pomazanie, v tom momente to nielen hovorím, ale úplne sa tomu odovzdávam, aby som cítil, ako to prúdi. Pre mňa je to dôležitá otázka. Ježiš cítil, ako to prúdi. Žena cítila, že zdroj jej choroby vyschol. To všetci vieme. Ale predtým ešte niečo cítila – cítila, ako sa dotkla Ježiša. Nepovedala si, že musí cítiť, ako zdroj choroby vysychá. Vedela, že sa to nejako stane, keď sa dotkne.

Preto, keď sa dnes budem modliť, vždy to robím takto. Hovorím: „Akonáhle pocítite najmenší pohyb v tele, nie v chorom mieste, ale kdekoľvek, zdvihnite ruky.“ Žena cítila Ježišovu ruku, ale uzdravila sa v bruchu. Necítila to v bruchu, ale v Ježišovej ruke. Potom to už bolo následkom.

Preto je dôležité sústrediť sa na pomazanie. Peter povedal: „Ľudia ťa tlačia.“ To znamená, že mala nejaké očakávanie. Nie som prvý, kto to hovorí, ale teraz to používam. Najmä sa to týka veriacich. Neveriacim to môžeme vysvetliť, ale veriacim – áno a amen. Preto, keď ako veriaci vychádzaš, mal by si cítiť Ježiša.

Žena prišla a pozrela sa do očí Syna Božieho. Možno sa stretli pohľadmi, ale tam bolo 300 ľudí. Prečo prišla? Aby sa pozrela do očí Syna Božieho. To je v podstate to isté, ako keby objala Syna Božieho.

Preto, keď vychádzaš, tu budú stáť anjeli pod kupolou. Kto súhlasí, že tu budú anjeli, ktorí budú rozvíriť vodu života a uzdravenia? Budú ťa „dobíjať“ v dobrom slova zmysle. A ja na teba len položím ruku. Tvoja úloha je cítiť, ako sa pomazanie pohlo. Ak to pocítiš, aj keď len trochu, zdvihni ruky. Keď zdvihneš ruky, pocítiš, ako sa to napĺňa. Takto to funguje. Cestujeme a toto sa deje. A ja už očakávam veľké veci.

Nemôžem povedať, že sa všetci uzdravili, ale môžem povedať, že vidím, že sa uzdravujú. Keď vychádzaš, pamätaj, čo som povedal – ty sa pohybuješ v oživujúcej energii. Povedz: „Bola to Ježišova vôľa, aby táto žena bola uzdravená?“ Nikto sa ho nepýtal. Aby si nikdy nemyslel, že je to nejaká „svätá krava“, ktorá chce alebo nechce uzdraviť.

Nemusíš sa pýtať Ježiša: „Chceš ma uzdraviť, Pane?“ Stačí, keď sa so mnou spojíš, dotkneš sa a budeš mnou. Nemusíš sa pýtať Ježiša, priatelia. Nikto sa ho nepýtal, či môže čerpať silu. Ježiš bol dokonca prekvapený, radostne prekvapený. Nevidel, kto to bol, a hľadal ho. Nechápal, kto to bol. Prečo dnes veriaci veria, že potrebujú nejaký osobitný vzťah s Bohom, aby dostali uzdravenie? Tvoje osobné vzťahy s Bohom sa budú rozvíjať večne, budeš objavovať nové stránky slávy jednu za druhou, zamilovávať sa znova a znova. Nikdy nedosiahneš ten bod, kde by si povedal, že si už všetko pochopil.

Láska rodí ešte väčšiu lásku. Kto má lásku, tomu sa pridáva viac a viac. To nezávisí od lásky. Ježiš hovorí: „Zo mňa vychádza sila.“ Kto to pochopil, ten prišiel a vzal si to. A to je všetko. Nezáleží na tom, kto si, ani na tom, akú máš diagnózu. Preto mi nemusíš nič hovoriť.

Niekedy človek príde na modlitbu a pol hodiny mi rozpráva o svojich chorobách. Už ich začínam cítiť aj ja. Nepotrebujem počuť o tvojich chorobách. Nepíšte mi v správach tie nezmysly. Počúvajte ma a odíďte. Nepotrebujem počuť vaše diagnózy. Stačí, že je napísané, že Pán zotrie každú slzu a nebude viac chorôb. Nezáleží na tom, akú chorobu máš. Keď vychádzaš sem, už viem, že máš nejaký problém. Nemusíš mi hovoriť svoje diagnózy, to nič neprináša. Nie som terapeut. Nepošlem ťa k špecialistovi. Všetci sa uzdravujú zo všetkého automaticky. Kto sa neuzdraví, nemôže.