Andrej Jakovišin. O Glennovi Smithovi

Nedávno odišiel do večnosti, tak to hovoríme. Odišiel do večnosti. Môžem to vyjadriť elegantne, ako „na terracotta“. Odišiel do večnosti pán Smith, poznáte ho? Doslova pred pár dňami odišiel, predvčerom alebo dva dni dozadu. To bol človek, na ktorého tele sa objavovali drahokamy. Sám som to videl. Nepovedali mi to, my sme k nemu sami prišli, zdvihli sme mu košeľu a zozadu sme zoškrabali kamene, ktoré sa na ňom sypali. Oni na ňom rástli. Z jeho pórov na koži vytekal olej, ktorý sa zrážal do kvapiek a menil sa na kamene.

Sedeli sme s týmto človekom v kaviarni. Teraz to môžete vedieť, keďže už odišiel, nemám strach vyvolať rozruch. Myslite si, čo chcete. Sedeli sme v kaviarni v Soľi a oni mu hovorili: „Glenn, zatras s nami, potrebujeme kamene, musíme postaviť budovu.“ A on už bol unavený. „Ja som vám už dal dosť,“ povedal. Bol to človek, ktorý mohol prísť na zhromaždenie, sadnúť si v rôznych vlnených odevoch a len tak pozerať. Deti vo veku 12 rokov a mladšie ho obklopovali, my sme to sami videli. Sedel a hovoril: „Všetci tu v sále, títo chlapci, všetci, ktorí sedia v Soľi, sú chorí. My všetci cítime, že sme chorí, a vieme, že sú chorí na strašnú chorobu. Teraz za nich pôjdeme modliť sa. Chcete to?“ Deti odpovedali: „Áno, budeme vyháňať túto chorobu.“ Tá choroba sa volá dospelosť. Všetci sú chorí.

A on tam sedel, a ja si myslím, že ľudia sa naňho pozerali, a tie kamene sa na ňom objavovali. Chodil po sále a hovoril: „Došli ti peniaze?“ Vytiahol pol balíka dolárov. „Nič si z toho nerob,“ povedal. Jemu bolo jedno, čo sa týka peňazí, vôbec ho to nezaujímalo. Keď bol na konci svojho života, akoby závisel od „chupik2“ bezdomovca, ospravedlňujem sa. A tento človek, ktorého poznal celý svet, mal plný dom drahokamov. Také veľké kamene sa objavovali priamo v jeho posteli. Žil v chudobe, nepredával tie kamene nikomu.

Keď už dospel do bodu, že nemal čo jesť, začal vysielať naživo. Ľudia mu hovorili: „Glenn, budeš mať ľudí.“ A on začal vysielať. Videli sme, ako to robil. Myslím si, že mi chýbala bystrosť, aby som si zarobil na svojom služobníctve. Predstavte si, dieťa, ktoré už bolo v pokročilom veku. Zomrel, keď mal určite viac ako 70 rokov. To je samozrejme málo, ale hovorím to len tak, aby som nikoho neurazil.

Keď ho požiadali o kamene, bolo vidieť, že bol trochu podráždený. Pozrel sa a povedal: „Čo vám treba?“ A potom povedal: „Mne a vám to netreba.“ A ten hlas, to bolo niečo.

Videli sme to na vlastné oči. Nikto mi to nepovedal, nebolo to na internete. On sa nepripravoval na vystúpenie, aby zatriasol kameňmi. Sedel s nami, nemal žiadne kamene vo vlasoch, a zrazu sa rozsypali po stole a po podlahe. Niekoľko sme stihli chytiť. Ak sa nad tým zamyslíte, bolo to také zvláštne, že sa to nedalo zadržať. Dokonca aj nebeský kameň sa objavil.

A potom ešte jeden magnet. Bolel ho kostrč, a kvôli tým kamene tam museli roztrhnúť stôl. Všetkým to bolo jedno, dokonca aj čašníci sa pozerali a mysleli si svoje.

Chlapci, viete, sedíte tu a ja chápem, že keby som tu nebol, možno by ste mi neverili. Ale už sme si vybudovali dôveru. Videli sme to na vlastné oči, dotýkali sme sa toho rukami. Glennovi na chrbte skutočne rástli drahokamy. Všetky tie kamene, ktoré sú spomenuté v Zjavení, polodrahokamy. V čase, keď Ján písal, sa považovali za drahokamy. Smaragdy, rubíny, tie červené, bordové, pár bielych sme chytili.

Najzaujímavejšie bolo, že keď sme prišli domov, na našom stole sa objavil kameň. Nazýva sa to „nákazlivé“. Mimochodom, niekto k nemu prišiel, veril a kameň sa objavil priamo na jeho ruke. A kým som sa naň pozeral, zmizol priamo z ruky. „Prečo si ho nechytila?“

Teraz sa konajú konferencie po celom juhu. Kamkoľvek idú, hovorí sa, že „materia“ je tiež energia, ale duch je energia v čistej podobe vyššieho rádu. Niečo také bolo otvorené Glennovi na úrovni doslovného vedomia. Pochopil to, nevidel v tom nič zvláštne. Pre neho to bolo úplne prirodzené. Považoval sa za spaseného, a to bolo jasné, s tým už nebol problém. Pre neho to bolo poznanie prirodzených vecí. Ale mal aj iné veci, ktoré sa mu z nejakého dôvodu nevošli do hlavy. Preto mohol ešte niečo povedať.