Andrej Jakovišin. Neporušiteľnosť. Osobná Výzva Pre Teba.

Ja sa podelím o neporušiteľnosť. Dnes sa budem deliť o neporušiteľnosť. Znie to skvele, však? Podeliť sa o neporušiteľnosť. Chcem sa dnes s vami podeliť o svoje zjavenia o neporušiteľnosti. Načo nám vôbec treba neporušiteľnosť? Prečo sa máme ponárať do zjavení o neporušiteľnosti? Ako sme hovorili minule, pre tých, ktorí neboli, stručne zhrniem. Hovorili sme o fenoméne adopcie tela. Hovoril som, že žijeme v stave zjavenia o neporušiteľnosti, zjavenia o adopcii tela. Keď žiješ v tomto zjavení, tvoje telo dostáva adopciu v duchu.

Čo to znamená? Kým si myslíš, že žiješ v tele, žiješ v stave, keď si od Boha vzdialený. Ale keď dostaneš zjavenie, že si posadený v nebesiach, stávaš sa vedomým obyvateľom neviditeľnej sféry. Hovorili sme o tom, že môžeš myslieť tak, že žiješ v tele, a tým vedome umiestňuješ svojho ducha do obmedzených možností. Ale môžeš myslieť aj tak, že si posadený v nebesiach. Najprv tam dosiahneš duchom, ale potom začneš o svojom tele premýšľať ako o slávnom účastníkovi tejto pozície.

Chcem sa trochu odkloniť a povedať vám, čo je to vlastne trón. Možno pre niektorých z vás to bude zvláštne tvrdenie, ale trón je vedomie. Trón je miesto, kde sa uskutočňuje vedomé riadenie. Riadenie nemôže byť nevedomé. Preto všetko, čo robíš vedome ako Boží syn, sa uskutočňuje z trónu. Vedomé rozhodnutia a činy v sile Božej prirodzenosti sa nazývajú vládnutie z trónu. Toto je mocné zjavenie, ktoré si treba zapísať a uchovať. Pretože keď si myslíš: „Čo je to trón? Kde je trón?“ – trón je vždy vedomie.

Keď hovoríme o tvojom tele, hovorili sme o tom, že si vystúpil na horu premeny, aby si sa fyzicky premenil. Robíš to vedome. Ak môžem použiť taký obraz, vezmeš svoje telo a zatiahneš ho spolu s duchom, kde sedíš, a zatiahneš ho tam ako rozhodnutie. Rozhodneš sa, že tvoje telo je adoptované. Máš ducha adopcie a týmto spôsobom už nie si v tele, ale u Pána. Povedz so mnou: „Nie som v tele, som u Pána.“

Keď hovoríme, že telo a krv nezdedia kráľovstvo, je to pravda. Ale Božie synovské telo a krv zdedia kráľovstvo. Vieme, že Boží Syn vystúpil v fyzickom tele, ktoré bolo možné dotknúť sa a vidieť. Vystúpil na trón do vedomého riadenia. Preto, keď hovoríme, že telo a krv nezdedia kráľovstvo, hovoríme, že telo a krv syna Božieho zdedia kráľovstvo. Mäso sa stalo duchom. Aleluja! Pripomínam to, aby sme mohli pokračovať ďalej.

Oživujúci duch sa stal telom. Nie duch žije v tele, ale telo žije v duchu. Toto sa nazýva kvantová zmena. Všetko sa zmenilo na najmenšej úrovni. Aj keď to teraz ešte nevidíš, všetko začína z miesta riadenia. Premena začína tým, že premýšľaš o svojom pochode, o svojom odchode. Pamätáte si, ako sme hovorili, že Ježiš vystúpil na horu premeny a začal premýšľať o svojom odchode? Pomohli mu dvaja svätí, ktorí ho povzbudzovali. Hovorili mu: „Takto a takto.“ Jeho telo v tom momente, keď prišiel, bolo pripravené na to, aby ho odovzdal.

Ježiš vystúpil na túto horu a ponoril svoje vedomie do toho, že sa chystal odovzdať svoje telo. Toto telo bolo slávne, bez poškvrny, ako Baránok. Všetko muselo byť presne tak. Pripravil sa na vzkriesenie a nanebovstúpenie.

Pamätáte si, keď Mária vyliala na neho svoje drahé svadobné oleje? Bolo to veľmi drahé a ona ho na neho vyliala. A Ježiš povedal: „Ona ma pripravila na pohreb.“ Svadobné oleje a pohreb sú dve rôzne veci, ale Ježiš povedal, že ho pripravila na pohreb, pretože sa nechystal zostať v hrobe. Chystal sa vystúpiť na slávnosť. Preto sa svadobné oleje a pohreb spojili v tomto prorockom akte.

Mária pripravila jeho telo na pohreb svojimi svadobnými olejmi, ale Ježiš sa chystal vystúpiť na slávnosť. Nechystal sa zostať v hrobe. „Ty nedovolíš môjmu telu vidieť porušenie.“ Neporušiteľnosť je tu a teraz.

Chcem dnes odpovedať na otázku: Prečo niektorí nezostali neporušiteľní? Prečo apoštoli zomreli? Vždy hovorím: „Podstatné je, že boli zdraví.“ Tvoje telo už nie je telom Adama, ale nebeským telom, chrámom. Adamovo telo nebolo chrámom. Žiadny človek zo Starého zákona nebol chrámom, pretože v ňom nežil Duch Svätý. Ale naše telo je chrámom. Ježiš bol prvý, kto nazval svoje telo chrámom.

Keď hovoríme, že telo a krv nezdedia kráľovstvo, hovoríme o telesnosti. Ale Božie synovské telo zdedí kráľovstvo. Mäso sa stalo duchom. Aleluja!