Andrej Jakovišin. Kontemplácia a videnie. Aký je rozdiel? Odpoveď na otázku. Poučenie vo sne.

Priatelia, položili mi otázku na platforme: „Ako vysvetlíte rozdiel medzi kontempláciou a videním?“ Úprimne povedané, myslel som si, že sme to už pochopili, ale ešte raz vysvetlím ten najdôležitejší rozdiel.

V oboch prípadoch niečo vidíme – či už ide o videnie, alebo kontempláciu. V oboch prípadoch vidíme niečo v duchu, duchovne. Rozdiel spočíva v iniciatíve. Videnie je iniciatíva nášho Boha Otca. On sa rozhodne ukázať ti niečo – vezme a ukáže ti to z vlastnej iniciatívy. To však od teba veľmi nezávisí, záleží len na tom, či prijímaš videnie alebo nie. Je to ako so snom, áno?

Niekto mi povedal, že sny sa dajú „objednať“, že videnie sa dá „objednať“. Môžeš požiadať: „Ukáž mi to“, a on ti to ukáže. Ale opäť, nemôžeš vytvoriť videnie. Môžeš kontemplovať, ale videnie je ako „iniciatívny film“, ak to tak môžem povedať, od Boha Otca. On ukazuje, zatiaľ čo kontemplácia je, keď sa rozhodneš pozerať. To je princíp: „Pozdvihni oči a pozeraj“.

V liste Rimanom je napísané, že cez pozorovanie stvorení vidíme Božstvo a jeho večnú silu. To znamená, že pozorovanie a sledovanie nie je videnie. Pozorovanie a sledovanie je duchovný zrak, keď pozdvihneš oči a pozeráš, skúmaš. To nie je videnie. Nemôžeš sa pozerať tak, aby si videl videnie. Zjavenie je v každom prípade vysielané smerom k tebe, zatiaľ čo kontemplácia je, keď sa ty pozeráš.

A zjavenie – všetko sa dá „objednať“. Otec ti všetko dá, ak ho požiadaš. To je stopercentné. Ale aj tak to vychádza od neho. Videnie vychádza od neho, zatiaľ čo kontemplácia vychádza od teba. To je v podstate celý rozdiel. V oboch prípadoch však niečo vidíš.

Taká je moja odpoveď.

Často sa stáva, že sny sú poučné. Vo sne chápem, že mi Otec niečo ukazuje, cítim vo sne nadšenie, ale ráno si nič nepamätám. Priatelia, aby sme sa naučili pamätať si sny, stačí len trochu chcieť. Mali by sme sa o tejto téme porozprávať niekedy inokedy, dobre? V skutočnosti to nie je ťažké, stačí mať túžbu.

Ale aj keď si sny nepamätáte, vnútro sa učí, je poučené. Poučenie je otázkou ducha. Vnútro sa v každom prípade buduje, ak to tak môžem povedať. Vnútro sa buduje, prijíma. Napríklad, keď prežívate stav viery, nemusíte mať žiadne myšlienky, jednoducho máte stav viery, ste v takom výbornom duchu, a to je úžasné. To znamená, že aj bez akýchkoľvek záverov môžete byť v stave, ktorý možno nazvať tým, že vaše vnútro prijalo poučenie.

Je to podobné, ako keď sa modlíte v jazykoch. Možno si nič neuvedomujete, ale vaše vnútro prijíma poučenie.

Aleluja.