Andrej Jakovišin. Kontemplácia A Videnie. Aký Je Rozdiel?

Melón nielenže praskol, ale skoro praskol úplne. No, priatelia moji, to je úplne skvelé, naozaj, taký praskajúci melón je normálny zvuk v Božom kráľovstve, pretože náš Otec, on… Aleluja, ten praskajúci melón, zvuk toho, ako tam praskajú závity, to je normálne. Priatelia, zamyslite sa nad touto vetou. Teraz to poviem a pochopíte, že je to normálne. Ak si myslíte, že niekedy príde moment, keď náš melón prestane praskať, tak nie, nikdy. Pretože je napísané takáto fráza: láska Kristova, ktorá prevyšuje každé poznanie. Láska, ktorá prevyšuje každé poznanie. Tiež je napísané: pokoj, ktorý prevyšuje každé chápanie. Každé znamená každé. Možno tvoj rozum nie je “každý”, ale je napísané každé. A preto náš Otec má mnoho vecí, ktoré budeme spoznávať a budeme sa neustále diviť a žasnúť.

To je úplne skvelé, normálny stav občana neba je úžas. Úžas nie je šok, je to jednoducho taká radosť z toho, že to nemôžeš obsiahnuť. To je tá najlepšia emócia, ktorá vytvára najväčšiu slávnosť vo vnútri.

Je to ako v rozprávke No počkaj! – tam bol hroch, ktorý mal hlavu ako melón, pamätám si to. No áno, niečo podobné.

Dobre, priatelia, dostal som otázku na platforme: Ako vysvetlíte rozdiel medzi kontempláciou a videním? Úprimne, myslel som si, že sme to už pochopili, ale ešte raz vysvetlím ten najdôležitejší rozdiel. V oboch prípadoch niečo vidíme, či už je to videnie alebo kontemplácia, v oboch prípadoch vidíme niečo v duchu, duchovne. Rozdiel spočíva v iniciatíve. Videnie je to, čo ti ukazuje Boh Otec. Ako keď idem spať a prestávam chcieť spať, pretože duch ma povzbudzuje. Videnie je iniciatíva Boha Otca, ktorý ti niečo ukazuje. On to vezme a ukáže na svoju iniciatívu. To od teba veľmi nezávisí, len stav, či prijímaš to videnie alebo nie. Je to ako sen, niekto mi hovoril, že sny si môžeš “objednať”, videnie si môžeš “objednať”. Môžeš požiadať: Ukáž mi to, a on ti to ukáže. Ale opäť, nemôžeš vytvoriť videnie. Môžeš kontemplovať, ale videnie je “iniciatívny film”, ak to tak môžem nazvať, od Boha Otca. On ukazuje, a kontemplácia je, keď si sa rozhodol pozerať.

To je princíp: Pozdvihni svoje oči a pozeraj. V Rimanom je napísané, že cez pozorovanie stvorení je viditeľné Božstvo a jeho večná sila. To znamená, že pozorovanie, sledovanie, to nie je videnie. Pozorovanie, sledovanie je duchovný zrak, keď pozdvihneš oči a pozeráš, skúmaš. To nie je videnie. Nemôžeš sa pozerať tak, aby si videl videnie. Zjavenie je v každom prípade vysielané na teba, a kontemplácia je, keď sa pozeráš. A zjavenie, áno, môžeš si ho “objednať”, Otec ti dá všetko, o čo požiadaš, to je stopercentné. Ale aj tak to vychádza od neho. Videnie vychádza od neho, a kontemplácia vychádza od teba. To je v podstate celý rozdiel. A v oboch prípadoch stále niečo vidíš.

Taká je odpoveď. Často sa stáva, že sny sú poučné. Cez sen chápem, že mi Otec niečo ukazuje, cítim vo sne nadšenie, ale ráno si nič nepamätám. No, priatelia, aby sme sa naučili pamätať si sny, stačí len trochu chcieť. Vlastne, o tejto téme by sme sa mali porozprávať niekedy inokedy. V skutočnosti to nie je ťažké, stačí mať túžbu si ich pamätať. Ale aj keď si ich nepamätáte, vaše vnútro sa učí, je poučené. Poučenie je vlastne otázka ducha. Vaše vnútro sa v každom prípade buduje, ak to tak môžem povedať, ono sa buduje, prijíma. Ako keď napríklad prežívate stav viery, a pritom nemusíte mať žiadne myšlienky. Jednoducho máte stav viery, ste v takom, no, vynikajúcom duchu, a to je úžasné. To znamená, že aj bez akýchkoľvek záverov môžete byť v stave, ktorý možno nazvať tým, že vaše vnútro prijalo poučenie. Je to podobné ako keď sa modlíte v jazykoch, napríklad, nemusíte nič chápať, ale vaše vnútro prijíma poučenie.