Andrej Jakovišin. Emócie ducha. Materiálne prejavy

Zaleskli sa Lada okuliare. Vôbec, priatelia, dlane môžu byť vlhké z viacerých dôvodov. Prvý dôvod je, že sa nepotili. To môže byť nadprirodzeným prejavom, ak na teba zostúpil Boží oheň.

Niekedy, viete, som v týchto dňoch videl u niektorých ľudí nadprirodzené slzy. Už dlho to pozorujem a nemôžem pochopiť, či je to voda alebo lesk. Taký lesk, že to nerozoznáš. Máš pocit, že je to voda s takým trblietavým efektom. Úžasné, prepáčte, aké krásne. Jednoducho diamantové slzy. Stál som tu, keď okolo prešli, a pozerám, že je to krásne.

Trblietky sa môžu skladať do rôznych tvarov. To už závisí od pozorovateľa. Alebo tečú z očí. Vôbec, priatelia, osobne si to pamätám od nepamäti. Ani som nevedel, že také niečo existuje. Vždy som mal mastné pery, keď na mňa zostúpil nejaký duch. Potom zrazu cítim mätovú príchuť, taký svieži pocit, ako dych po búrke. A čo si jedol?

Je veľa prejavov, pretože v skutočnosti sme si zvykli myslieť, že duch nemá nič spoločné s hmotou. V skutočnosti to, čo nazývame duchovným alebo fyzickým, sú len rôzne úrovne energie. Hmota je energia, a preto, keď sa z takzvaných duchovných vecí prejaví niečo fyzické, nejde o materializáciu. O tom by sa dalo veľa hovoriť.

Hovoríme o tom ako o materializácii, aby to bolo zrozumiteľné, ale v skutočnosti to už existovalo, len sa to prejavilo. Nikto sa nikam nematerializuje ani nepohybuje, len to zrazu vidíš. Vidíš to a ono sa to stane.

Preto môžu byť trblietky, kamene, u nás sa objavovala aj soľ. A úprimne povedané, už sa tým nezaoberáme ako kedysi. Poviem vám, komu to zmizne, alebo to niekoho urazí? Viete, komu v púšti zhnila mana? Tým, ktorí si chceli nazbierať do zásoby. A tým, ktorí si ešte chcú nazbierať trblietky, aspoň na novú bytovku, to zmizne. Ale to nie je isté.

Dúfam, že sa ďalej, priatelia, budete radovať z týchto prejavov. Mám video, kde hovorím priamo o tom, ako ma zasiahli týmito urážkami. A nielen mňa, ale aj ľudí, ktorých som miloval a rešpektoval, za to, že sa u nich objavil smiech, trblietky a podobné veci. A priamo som počul Otca, ako hovorí: „Zastaň sa mojich detí.“ A ja som bol prvý, kto sa ich zastal.

Nahral som video s názvom Emócie ducha. Zastaň sa mojich detí. Vysvetľoval som tam, že ak hľadáte zmysel v trblietkach, v čom je ten zmysel? Prečo to robíš deťom, prečo im dávaš konfety a prskavky? A zrazu zistíš, že to deti teší.

Ale vy ste všetci takí vážni, s doktrínami a teológiou. Teológovia, bohovia oslov, rozumieš? A my všetci sme buď v seminári, alebo to vyhodíme. Priatelia, keď o tom hovoríme, hovoríme o tom, čo nesie na sebe náboženský duch. Potrebujeme skutočných teológov, ktorí nám nielen dávajú citáty a hovoria, že niečo vedia, ale ktorí dokážu niečo prejaviť zo slova.

Pretože slovo je z úst. A preto je to veľmi radostné, keď ľudia, no, uznajte, keď som videl dospelé tety a ujov, ako im prvýkrát v živote na rukách vystupuje zlatý prach, a oni skáču ako deti a je im jedno, čo si myslíte o ich presvedčeniach a doktrínach. Môžete im hovoriť, že to nemá zmysel, a oni vám povedia: „Choď preč!“ A budú mať pravdu.

Samozrejme, že neodídu, povedia: „Odchádzame odtiaľto.“ Takže sa z toho všetkého radujte. Samozrejme, že sa radujeme, ale nie ako ľudia, ktorí si myslia, že v tom je zmysel života. My si to tiež nemyslíme.

Rovnako si nemyslíme, že pre naše dieťa je zmyslom života konfeta, prskavka a všetky tieto veci. Má to len dočasný, okamžitý význam, ktorý je pre nás tiež cenný. Prečo? Pretože úsmev nášho dieťaťa je drahší ako život. A ja neviem, ako je to u vás, ale mňa Otec cez to veľmi poučil.

Som svedkom toho, že som mal zvláštny pocit odcudzenia voči mojej dcére, keď bola malá, a nevedel som, čo s tým robiť. Trápil som sa, prečo mi na tom nezáleží. Niekto to chápe. Čo s tým robiť? Nemôžeš byť normálny, nemôžeš byť fanatikom svojej dcéry. Ona bola môj prvý domov.

Jednoducho som sa spýtal Otca: „Chcel by som, aby sa niečo zmenilo.“ A to spôsobilo revolúciu v mojom živote. Začalo to tým, že som vypol svetlo. Niekedy som mal chuť modliť sa v tme, aby som nič nevidel, aby jediný zdroj svetla bol z ducha. Bola to taká móda.

Vtedy som ešte nebol pozorovateľom. Bolo to jedno z prvých videní. Moja dvojročná dcéra sa mi zjavila priamo vo videní. A ja som otvoril oči, bol som vystrašený, a ona tiež otvorila oči. Nezmizla. Stála tam, priamo pred mojimi očami, s hravým, krásnym výrazom. Pozerám sa na ňu a myslím si: „Ako ťa môžem nemilovať?“

Otvoril som dvere, pozrel som sa do jej postieľky a pomyslel som si: „Tu je.“ A od toho momentu sa všetko zmenilo. Potom som povedal: „Ty si jediný Boh, ktorého teraz má.“ A ona vyrástla šťastná. A dodnes máme taký vzťah.

Preto som ochotný dať veľa za úsmev svojho dieťaťa. A Otec je taký. Keď sa usmievaš, je to úžasné. Pamätajte, nech ťa Pán požehná a ochráni, nech na teba Pán pozrie so svetlou tvárou. Táto fráza znamená: nech sa na teba Jehova usmeje. Svetlá tvár, ako to chápeš? Tvár človeka je svetlá, keď sa usmieva.

Táto fráza „usmievajúci sa Boh“ sa do hlavy náboženských ľudí nezmestí. Boh sa usmieva? On je spravodlivý, nikdy sa neusmieva. Mnohí ľudia, keď kážu o Bohu, v skutočnosti kážu o sebe. Nedávno som počul jedného pomazaného, ako rozprával, a myslel som si: „Ježiš sa na teba veľmi podobá.“ Taký istý, vieš? Ale Ježiš sa na mňa podobá, nie na teba.

Zdroj: АНДРЕЙ ЯКОВИШИН / ANDREY YAKOVISHIN, Андрей Яковишин. Эмоции духа. Материальные проявления., https://www.youtube.com/watch?v=1NKXqM1MrxI