Keď dnes hovoríme: „Ospravedlňujem sa za duchovný život“, nehovoríme, že je to len nejaká zbožnosť, že žiť duchovný život znamená sa modliť. Viete, nie. Duchovný život je prebývanie na nebeskom mieste, v neviditeľnom rozmere. To sú obrovské možnosti.
Ľudia, predstavte si, že čarodejníci sa tlačia do všetkých kútov tohto neviditeľného sveta, aby získali nejakú moc. A ty si tam jednoducho posadený. Ale pretože tvoj rozum nechce na to zvyknúť, začínaš hľadať, kde si dnes požičať päťku, kde si dnes vziať desiatku.
Dostal si sa už v duchu na miesta svojich problémov? Chcel by si to? Pýtam sa ťa. Chcel by si, aby na miesto, kde máš problém, prišiel anjel a niečo vyriešil? A samozrejme, že by sme chceli, aby prišiel anjel.
Môj priateľ, anjel je služobný duch. Duch. Len sa pozri, čo si myslíš. Aké máš myslenie? Chceš, aby nejaký neviditeľný duch prišiel k tebe do tvojich okolností a vyriešil ich. To znamená, že máš vieru, že anjelský duch, neviditeľný, ktorého sa nedá dotknúť, príde a vyrieši tvoj problém.
Dnes ti dávam učenie o tom, že ty sám si taký duch s oveľa väčšou mocou, ktorému sú predstavení takíto neviditeľní duchovia. A ty môžeš ísť na miesto svojej problémy, tam, kde je tento problém, a vyriešiť ho. Povieš: „Ako to vyriešim? Čo mám na to urobiť?“
Položím ti protiotázku: „Čo myslíš, čo robí anjel, keď tam príde?“ Odpovedz. A všetko, čo ti príde na myseľ, čo tam robí anjel, to môžeš urobiť aj ty osobne.
Máš väčšiu funkčnosť. Si všadeprítomný. Môžeš sedieť doma, zavrieť oči a ísť duchom na to miesto a urobiť všetko to isté, a ešte aj vziať so sebou anjelov a povedať im: „Pomôžete mi.“
Aleluja, aleluja, aleluja! Preto, priatelia, dnes vás vyzývam, aby ste celým srdcom milovali naše nebeské rozmery, naše nebeské obydlie. Milovať nebo neznamená žiť v smútku, že raz tam odídem. Nie. Nebo je tvoja dôstojnosť v neviditeľnom. Počuj ma. Nebo je tvoje neviditeľné obydlie a tvoja dôstojnosť, miesto tvojej moci.