Andrej Jakovišin. Dávajte Si Pozor Na Náboženstvo! Dávajte Si Pozor Na Farizejský Kvas! V Čom Spočíva Nebezpečenstvo Náboženstva?

Dávajte si pozor na náboženstvo. Dávajte si pozor na náboženstvo, jednoducho viac než na čokoľvek iné, na tento farizejský kvas. Viac než na čokoľvek iné o tom hovoril Ježiš a aj dnes to hovorí každému z nás: Dávaj si pozor na náboženstvo. Dávaj si pozor na farizejský kvas.

Viete, v čom to vidím? Toto je len také malé napomenutie na tému náboženstva. Pozrite, priatelia, v čom spočíva nebezpečenstvo náboženstva? Chcete to vedieť? Chcete to vôbec vedieť? Vy to predsa chcete vedieť.

A tak, priatelia moji, nebezpečenstvo náboženstva spočíva v tom, že vedie človeka do vonkajšieho dvora. Prakticky ho vyháňa z jeho vlastného vnútra. Počuli ste? Náboženstvo vyháňa človeka z jeho vlastného vnútra, v podstate ho robí bezdomovcom, sirotou, neukotvenou osobnosťou. V čom sa to prejavuje? Pozrite, poviem to doslova pár slovami, dnes mi to povedal Duch Svätý, aby som to vyslovil.

Keď človek žije v náboženských ustanoveniach, získava zvyk neriadiť sa vnútornými pohybmi. Prečo? Pretože Otec v Starom zákone povedal ľuďom takéto veci: Srdce človeka je skazené, veľmi skazené, nedá sa naň spoliehať, ani na svoj rozum sa nedá spoliehať. A tak ľuďom, aby sa aspoň na niečo mohli spoliehať, dali prikázania. Teda, na srdce sa spoliehať nedá, na rozum sa spoliehať nedá, ale na napísané sa spoliehať dá. Chápete, kam tým mierim? Ľudia si postupne zvykli, že vo vnútri nemôže byť nič, že niečo môže byť len vtedy, keď si to prečítame. A to je správne. Čo to znamená? Človek prestáva riadiť sa vlastným vnútrom, čo vedie k tomu, že sa neriadi ani svedomím. Svedomie je nič, prikázania sú všetko.

A s človekom sa stane taká vec. Napriek tomu, keď Otec používal prorokov, dával im práve zvyk počúvať vnútro. Oni dokonca hovorili také slová: Postavil som sa na stráž svojho srdca, čo mi povie vo mne. Títo ľudia boli jediní, ktorí sa riadili vnútornými vecami, napriek tomu, čo bolo napísané. Napríklad, vo vnútri im bolo povedané: Urob toto, ale zákon to nedovoľoval. Napríklad, piecť chlieb, ospravedlňujem sa, na “výkaloch” – zákon to nedovoľoval, ale Boh povedal prorokovi, aby to urobil ako znamenie. Teda, išiel proti zákonu. Samozrejme, že vždy mali konflikty s náboženskými ľuďmi, ktorí hovorili: Je napísané. Všimnite si, že Ježiš hovoril s farizejmi a diablom jazykom napísaného, ale so všetkými ostatnými hovoril o vnútri, o srdci.

A tak, náboženstvo je vinné, pretože zvyká človeka žiť podľa napísaného. A zdalo by sa, že teraz žijeme podľa Ducha Svätého, ale v skutočnosti, priatelia moji, náboženstvo aj teraz robí to isté – nahrádza vnútorné pohyby napísaným textom, v podstate Bibliou. Nahrádza tvoje vnútorné pohyby. A preto človek napríklad prejavuje milosrdenstvo, pretože je to napísané v Biblii: Dávaj núdznym, rob dobré skutky. Nie preto, že ho k tomu poháňa vnútro, ale preto, že je to napísané. A znova dostávame farizeja, ktorý by to v živote neurobil, keby to nebolo napísané. Ale pretože musí splniť napísané, robí to. A takýchto farizejov, priatelia, je plno, plno, plno v cirkvách, v spoločenstvách a vôbec v živote veriacich ľudí.

Prečo? Keď čítame podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, je to tak, že on bol poháňaný vnútrom. Nikde nebolo napísané, že k nemu treba pristúpiť. A tým druhým bolo napísané, že sa nemajú dotýkať pohanov, týchto “svíň” a “psov”. Mali to napísané. Nebolo im ľúto toho Samaritána, rozumiete? Toho cudzinca. Nebolo im ľúto toho človeka. Oni mali svoj program. A tento program, priatelia, je v skutočnosti hrozný. Človek, ktorý žil bez zákona, podľa svedomia, má oveľa ľahší život podľa Ducha.

Počúvajte ma. Človek, ktorý žil podľa svedomia, nemal napísané prikázania. Niekedy títo ľudia hovoria: Prikázania sú jasné, podľa svedomia, však? Ale tvoje svedomie, to sú prikázania. V skutočnosti sú prikázania vonku, ale svedomie je vo vnútri. A človek, ktorý sa riadil svedomím, keď potom dostane Boží prúd vo vnútri, začne sa podľa svojej predchádzajúcej zvyklosti riadiť vnútornými vecami. A preto už nepotrebuje nič napísané. Preto dnes, čím viac ti niekto strká Bibliu pod nos, tým pravdepodobnejšie máš menej duchovný život. Nie preto, že čítaš alebo nečítaš Bibliu, ale preto, že ťa naučili vidieť zdroj svojho inšpirácie v Biblii, a zdroj tvojho inšpirácie a celého zmyslu života, vrátane svedomia, ktoré je v duchu, je vo vnútri. Dnes je oveľa dôležitejšie naučiť sa žiť tým, čo je vo vnútri, než niečo čítať.

Počúvajte ma, priatelia. Samozrejme, všetci literáti a knižníci nebudú súhlasiť s touto verziou, povedia: On vás chce odtrhnúť od Biblie. Ale v skutočnosti, priatelia moji, ak budete takto konať, najmä ak ste len na začiatku cesty, zrazu zistíte, že to, čo sa deje vo vás, sa úžasným spôsobom zhoduje s tým, čo čítate v Biblii. A to je dobrá vec. V mojom živote to presne tak funguje. Najprv mám zjavenia a potom ich nachádzam v Biblii. A to ma veľmi odlišuje od tých, ktorí hľadajú v Biblii a potom dostávajú zjavenia. Prečo? Pretože vo vnútri sa všetko deje oveľa plnšie a hlbšie, a potom nachádzaš potvrdenie v Písme. Ľudia, ktorí najprv čítajú a “hryzú” svojím rozumom, majú spravidla len kvapku vo vnútri. Ale keď to vychádza zvnútra, potom nachádzaš potvrdenie v Písme. To sa deje ako prúd života. To je ono, priatelia moji, čo som vám chcel povedať o náboženstve.

Preto ma dnes viac inšpirujú ľudia, ktorí majú sen. Sen je vždy vnútorný. Sen sa nedá prečítať, sen sa nedá niekde zachytiť v Písme, rozumiete? Prichádza zvnútra, je to ako dieťa. Dnes je životne dôležité, aby každý človek sníval, mal sen. V podstate, čo nazývame cieľom v živote, najprv sa objaví sen, a potom z toho sna vznikne cieľ. To je viac-menej obrys sna, čo chceš, po čom túžiš.

A druhý moment spojený s náboženstvom je ten, že náboženstvo neustále presviedča osobnosť, že Boh sa nachádza v nejakom konkrétnom formáte a mieste, dokonca v chráme. A dokonca, keď už hovoríme, počúvajte ma, keď už si nové stvorenie, vieš, náboženstvo alebo, ako to správne povedať, tento náboženský duch vytvára novú koncepciu. Hovorí: Kristus je v tebe. A ty čítaš v Biblii, že je naozaj v tebe, ale čo tým chcú povedať? V podstate ťa uzatvárajú do teba a hovoria: Ver v duši. Zatvor ústa a nos vieru sám v sebe. A ty si taký: No, nič, pretože Boh je vo mne.

A opäť vzniká nejaký formát. Priatelia moji, čo chcem dnes povedať? Chcem povedať, že v skutočnosti existuje iná koncepcia, ak to tak môžem povedať. Pavol ju vyslovuje v Liste Rimanom, neustále ju citujem. Hovorí: Skrze pozorovanie stvorenia je jeho večná sila a božstvo zjavné. Syn Boží, ktorý je dverami, priatelia moji, nie je, prepáčte, že to tak poviem, dvere sú to, cez čo prechádzame, a nezastavujeme sa na prahu. Dvere sú na to, aby sme niekam vošli, kam patria tieto dvere. Dvere nikdy neboli samoúčelom, aby si si ľahol na prah a ležal: Bože, ako milujem dvere, tak milujem dvere. Miluješ dom, nie samotný dom, ale to, čo je vo vnútri, svetlo, ktoré je v dome.

A dnes, keď sa ti Ježiš predstavuje ako dvere, hovorí to nie preto, aby si sa postavil a klaňal sa zárubniam dverí, ale preto, aby si vošiel.