Andrej Jakovišin. Rozprestri Krídla A Leť! Život V Prúde – Ľahko!

Dobrý deň, dobrý deň, drahí priatelia, naša rodina Bieloruský dar a všetci, ktorí nás sledujete, možno prvýkrát, možno nie prvýkrát, všetkých vás vítame. Ahoj! Sme veľmi radi, že ste dnes s nami na tejto slávnosti a dnes bude úžasný čas, v podstate ako vždy, pretože čas, pripomínam, je nástrojom oživujúceho ducha. Čas už nie je naším nepriateľom a my s vami už nie sme len „mäso“.

Dnes je úžasný deň, ktorý sa volá „alelúja“. Teraz je ten deň, deň, keď sme vždy v prítomnosti, v prúde života nášho Otca. Už nemusíš nič dosahovať, nič zo seba tlačiť, naladiť sa na dobrú náladu alebo sa snažiť zo všetkých síl. Stačí sa len uvoľniť, rozprestrieť krídla ako orol. Pamätáš si, ako sa hovorí: „Ak nemôžeš bežať s ľuďmi, ako budeš bežať s koňmi?“ A dobrá správa je, že nemusíš bežať ani s ľuďmi, ani s koňmi. Stačí, ak ako orol jednoducho skočíš. Nemusíš ani vzlietnuť, stačí skočiť z toho vysokého miesta, na ktoré ťa postavil Otec, chytiť ten závan vetra, ten prúd, rozprestrieť svoje krídla a jednoducho letieť.

Aleluja! Pamätáš si, ešte predtým, ako sme začali hovoriť o nadprirodzenom živote v nebesiach, keď sme ešte boli v systéme, môj prvý prorocký sen bol práve o tom, aby som rozprestrela krídla. Pamätáš si, vtedy sme sa sotva poznali, a vo sne ma pastor vyhodil z lietadla a povedal mi: „Leť!“ Bránila som sa rukami a nohami, nechcela som skočiť a hovorila som, že neviem lietať. A on mi vtedy povedal: „Ty vieš lietať, len musíš rozprestrieť krídla a chytiť prúd vzduchu.“ Pamätám si, že ma vyhodil, a hoci ma vietor najprv zmietal, nakoniec som našla ten prúd a letela som. A on sa pozeral z okna, ako som lietala a robila rôzne figúry. Bol to taký skvelý sen. Ani som ťa nestihla vyhodiť, a už si letel.

Orly sme, viete? Takže, drahí priatelia, leťte, leťte, nebežte, nenamáhajte sa, len pochopte tento prúd, tento závan, to je predsa Duch Svätý, a jednoducho v ňom leťte. Pochopili ste túto pravdu? Chceme vám ju dnes jednoducho povedať. Náboženstvo, nech je mu odpustené, hovorilo: „Ak si taký slabý, že si sa unavil pri behu s ľuďmi, ako budeš bežať s koňmi?“ A viete, priatelia, to sú slová zo Starého zákona. Vieme, že Eliáš bežal preteky s vozom a podobne, ale nakoniec Eliáš zvládol túto prax a vzlietol.

Ale nám bolo dané zasľúbenie, že vôbec nebudeme bežať. Je napísané: „Pôjdete a nebudete bežať.“ Behanie, môj priateľ, skončilo. Tie preteky s ľuďmi a koňmi skončili. Čo teraz? Teraz sú to krídla, môj priateľ. Ak poznáš povahu orla, on nešvihá krídlami ako vrabec. Ak už raz švihne, stačí to. Žije na skale. Prečo na skale? Pretože zo zeme je pre orla veľmi ťažké vzlietnuť, takmer nemožné. Má príliš veľké krídla. Keď sedí na zemi, nemôže nimi mávať, pretože sa dotýkajú zeme. Preto sedí na skale. Všetko, čo potrebuje, aby sa dostal do neba, je skočiť. Takže skoč tam, kde si teraz. Jednoducho povedz: „Som orol, nemusím sa namáhať, nemusím mávať krídlami, nemusím s nikým bežať. Stačí, že je tu prúd.“

Toto, priatelia, je náš osud – žiť v prúde, žiť na skale. To sa nikdy neskončí. Ak naše nohy stoja na nejakej pevnej pôde, nazývanej zem, tak to nie je v nížinách, ale na skale. Aj keď stojíme na zemi, stále stojíme na čom? Na živom slove, pretože skala, viete, čo je to za skalu? Je to kameň, ktorý sa stal základom. Keď žiješ v tom, čo sa nazýva svedectvo Ježiša, čo je duch proroctva, vidíš to všetko a chápeš, aké to je. Behanie bolo zasľúbením tieňa Starého zákona. To bol tieň Krista, tam bolo behanie, ľudia bežali, pretože tieň uniká, ale telo je v Kristovi.

A preto je to skvelá, skvelá, skvelá správa, priatelia moji, že život v prúde ťa dostáva do stavu, ktorý tak milujeme. Aký? Ľahký. Samozrejmý, nie ťažký. Teraz, hneď, v tomto okamihu. A tieto slová Ducha Svätého znamenajú, že už sa to stalo, alebo inými slovami, je dokonané. Je dokonané to, čo je ľahké, pretože keď je všetko dokonané, už sa netreba namáhať. To je veľká, veľká radosť. Preto, zabúdajúc na to, čo bolo predtým, keď si bežal a keď ťa ešte trénovali na beh s koňmi, to znelo ako výsmech, pretože to aj bolo výsmechom. To proroctvo, že ako budeš bežať s koňmi, malo ľudí jednoducho postaviť do slepej uličky, aby si pomysleli: „No áno, v podstate život vyzerá tak, že sa musím naučiť bežať s koňmi.“ Ale ja nechcem bežať s koňmi preteky, to vôbec nie je moja prirodzenosť. Nech si kone bežia medzi sebou, my budeme lietať.

Navyše, kedysi som napísal celý príspevok, takú poznámku. Nakreslil som tam kľukatú cestu, auto, a hore som napísal: „Unavený z tých zákrut? Nauč sa lietať.“ Pretože keď lietaš, nemáš žiadne zákruty, žiadne serpentíny, a sám si vyberáš cestu, ktorá ti vyhovuje. A to je skvelé. Tí, ktorí chodia, behajú s koňmi po serpentínach, nevidia nič, ale z výšky je vidieť všetko, a zo zeme takmer nič. Oni ti hovoria: „Nie, to je slepá ulička.“ Aká slepá ulička? Tu vôbec nič nie je.

To sú také slová, viete, inšpirácie. Cítim, ako to chce povedať Duch Svätý. Môj drahý príhovorca mi včera povedal: „Počúvaj, to je odvaha.“ Odvaha je, keď Otec ide pred tebou a vyrovnáva všetky hory. A ty si myslíš: „To som ja všemocný, to som ja, čo všetko zvládne, to som ja, čo sa ničoho nebojí.“ A ja som odpovedal, priamo počujem, ako Duch Svätý hovorí: „Odvaha je stav videnia, keď chápeš, že žiadne hory vôbec nie sú. Zdalo sa ti, že sú, ale zrazu si precitol a videl, že žiadne hory nie sú.“ Nejde o to, že Otec ide ako buldozér a niečo ti odstraňuje z cesty. Keď vidíš správne, chápeš, že žiadne hory nie sú.

Preto orol, ktorý žije na skale, to je jeho zem. On sedí na svojej zemi, to pre neho nie je hora, to je jeho zem, podnož jeho nôh. Hlavné, čo je naozaj zaujímavé, je, že keď sa pozeráš zo zeme, vidíš hory, vidíš nížiny, ale keď sa pozeráš zhora, vidíš rovinu. Hory sa znížili, doliny sa vyrovnali. Všetko, čo sa ti zdalo vysoké, veľké, neprístupné, sa zrazu vyrovnalo. A to je to, o čom hovorí Ježiš: „Hora sa zrúti do mora.“ Vyrovná sa s morom, pretože každá hora sa meria od hladiny mora. A keď sa pozrieš zhora, vidíš, že hora je už v mori.

Takže to nie je otázka toho, aby si niečo posúval, ale aby si sa pozeral správne. Svätí kontemplatívci, to, ako sa pozeráš, určuje výšku hory. Pretože, opäť hovorím, hora je len nad hladinou mora. Ako ju vrátiť do mora? Pozri sa zhora a uvidíš, že už je v mori.

To sme začali a už dosť.