Pustina Vďaky. Andrej Jakovišin

Už pripomínam, priatelia, že sme vstúpili do obdobia, keď sme v pôste vďakyvzdania. V tomto čase sme odložili všetky emócie okrem jednej – vďačnosti a šťastia z toho, že sme synmi, že sme s Bohom, že sme v ňom, že on je v nás, že sme od neho a ideme k nemu. Skrátka, celý náš život je euforická myšlienka o Božom kráľovstve, ktoré spočíva vo všemohúcnosti nášho Otca a vo všemohúcnosti jeho milovaného Syna.

To je úžasné! Vezmi si to a povedz: „Moje šťastie spočíva vo všemohúcnosti môjho Otca a vo všemohúcnosti mňa ako syna.“ To je to, čo chce Otec. Preto čítajte v Písme: „Veriacemu je všetko možné, všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje, v Ježišovi Kristovi.“ To znamená, že ako syn môžeš všetko a Boh tiež môže všetko – myslím tým Otca. Preto sme v tomto veľmi podobní. Ako skvelé!

A poviem vám, priatelia, veľmi, veľmi sa k tomu postavte s chuťou, pretože vďačnosť… už vám začínam pomaly hovoriť, čo budeme robiť ďalej. Po pôste vďakyvzdania začne ďalší pôst, a to bude úžasné. Bude to pôst chvály, keď sa budeme prakticky deň a noc venovať tomu, že budeme chváliť Otca, prebývať v chvále. To bude skvelé. A potom bude ešte tretí pôst, o ktorom vám poviem neskôr.

Teraz je však čas vďačnosti – stav mysle, ktorý je pripravený prijímať od Boha, prijímať od Otca, od trónu, z kráľovstva Syna Božieho to najlepšie. Pretože nevďačný stav mysle ťa robí uzavretým a úplne slepým v rozume. Preto je napísané, že Evanjelium, dobrá správa o sláve Krista, je zakrytá tým, ktorí majú slepý rozum. A nevďačný rozum je slepý rozum.

Spomeňme si na putovanie ľudí na púšti počas exodu, keď reptali a nič nevideli. Nemohli oceniť nič nadprirodzené a prirodzene nemohli vstúpiť do krajiny života, do nadprirodzeného, len kvôli reptaniu, nespokojnosti a nevďačnosti.

Chcem sa osobitne obrátiť na všetkých ľudí, na všetkých našich drahých, ktorých Pán z neba miluje. Všetci ľudia, ktorí teraz prechádzate niečím, kde nemôžete nájsť dôvod na radosť, chcem vám povedať: práve teraz musíte vidieť neviditeľné. Jednoduché veci. Dovoľte okolnostiam, aby len pretekali okolo vás, ako voda, ktorá tečie, ale vy s nimi netečiete. Zaujmite stabilnú pozíciu na skale s touto vďačnosťou. Využite tento čas na vnútorné veci.

Viem, že niektorí prechádzate ťažkými okolnosťami a možno si myslíte: „Aký pôst vďakyvzdania, keď mám takúto situáciu?“ Ale práve pre teba tento pôst znamená dvojnásobne viac. Pretože Otec očakával, že Izraeliti na púšti budú vďační. Nehovorím, že si na púšti, ale môže sa ti zdať, že si na púšti. V skutočnosti ich púšť nebola púšťou, bola miestom nadprirodzeného. Už som to povedal a zopakujem to znova: im sa zdalo, že sú na púšti, ale Otec si nemyslel, že sú na púšti. Prečo? Pretože on bol ich hojnosťou v tom čase. Chcel len, aby sa v tom období živili z neviditeľného, živili sa bohatšie, než by sa živili z viditeľného.

A nedostatok tejto stability, na ktorú boli zvyknutí, ich priviedol do nevďačného stavu. Hovorili: „Za čo máme byť vďační? Veď je to púšť!“ Ale ja by som im chcel odpovedať: „Ale veď máte mannu z neba!“ Oni hovorili: „Ale je to púšť.“ Ja hovorím: „Ale veď vaše oblečenie sa neopotrebúva.“ Oni hovorili: „Ale je to púšť.“ Ja hovorím: „Ale veď nie ste chorí.“ Oni hovorili: „Ale je to púšť.“ Ja hovorím: „Ale veď máte vodu zo skaly.“ Oni hovorili: „Ale je to púšť.“ Ja hovorím: „Máte skvelého vodcu Mojžiša, ktorý 40 rokov hovorí s Bohom tvárou v tvár. Čo ešte potrebujete? Faraóna? Máte Mojžiša, máte to najlepšie práve tu, na púšti!“

Zahoďte tento stav, to nie je púšť, to je život nadprirodzeného. Preto, keď máš dnes niečo, čo ti pripomína púšť v tvojich okolnostiach, chcem ti povedať, priateľu, to nie je púšť, to je život nadprirodzeného. To je ten najlepší čas, keď môžeš byť vďačný a nechať nadprirodzené prúdiť cez seba. Ako sa to prejaví? Rôzne. Možno dnes nemáš peniaze, ale príde niečo iné. V každom prípade ti chcem povedať, že hladný určite nebudeš, to je stopercentné. Keď začneš ďakovať, začnú sa otvárať pramene na púšti. Otvárajú sa práve takto.

Toto bude ten najlepší čas, na ktorý si budeš spomínať, keď už budeš na mieste, kde tvoje fyzické oči uvidia hojnosť. Hovorím ti to ako človek, ktorý tiež niečím prešiel. Poviem ti, že to najlepšie, najdrahšie, najslávnejšie a najsladšie obdobie blízkosti s Otcom prechádza práve v takýchto veciach. Budeš si na to spomínať dokonca s nostalgiou, priateľu, hovorím ti to s istotou. S nostalgiou nie na tie časy, keď tvoje oči mohli mať všetko, čo chceli, ale na časy, keď jediným tvojím zdrojom bol Otec.

V zasľúbenej zemi je tiež Otec, ale tu je to nadprirodzené. Nadprirodzené prúdenie do tvojho života, nadprirodzené chodenie. Závisíš len od neho, nemáš žiadne zásoby, dokonca ani mannu na zajtra si nemôžeš vziať. Takáto závislosť ti dáva zručnosť chodiť v duchu v plnom zmysle slova, nie len v dobrom stave, ale v duchu materializácie. Keď vieš, že ráno vyjdeš a manna tam bude. Hovorím ti to v Duchu Božom, že manna tam bude každý deň.

Preto miluj tento čas, akokoľvek zvláštne to môže znieť. Miluj tento čas, miluj tento čas, miluj tento čas. Stojí v strede medzi tvojím odchodom z náboženstva, z otroctva a stavom, keď budeš ľahko žiť nadprirodzené viditeľné.