Modliť Sa Verejne. Andrej A Oľga Jakovišinovci.

Andrej tam niečo vymyslel, ale my sme robili to, že sme sa modlili dookola. Pre niektorých to bol problém, presviedčali sme ich: “Povedz aspoň dve slová: Pane, sláva Ti za všetko.” A ani to nevedeli povedať, niekedy ich to dusilo. Aj ja som mala na začiatku problém modliť sa verejne v jazykoch. Pamätám si, že sme stáli a prišiel rad na mňa, aby som sa modlila. Bolo to ako malá smrť. Ale jednoducho to treba robiť. Raz, keď prekročíš nejakú hranicu, kam si nikdy nevkročil, pôjdeš ďalej a ďalej a ďalej.

Áno, myslím si, že netreba ani prekračovať hranicu, ale uznať, že žiadna hranica vlastne neexistuje. Všetko je vo vnútri človeka. Myslím si, že sa treba nad tou hranicou zasmiať, zosmiešniť ju, zahodiť ju pod úroveň “plintusu” a kráčať smelo. Neexistujú žiadne obmedzenia. Neexistujú. Môžeme hovoriť, čo chceme, robiť chyby, padať, vstávať, nič sa nám nestane.

Niekedy si treba dovoliť taký luxus vyzerať ako blázon, keď máš pocit, že vyzeráš hlúpo. Nič strašné sa nestane.