Ohlás svojmu životu nesmrteľnosť. Telo nechce smrť, ale slávu.

Pozrite, teraz vám poviem niečo o tele a o diele. Čo sa vám viac páči – telo alebo dielo? Keď sa povie “dielo”, hneď sa ozve podnikateľ. Ale poďme hovoriť o tele. Je to jasné: ak nie je telo, nie je ani dielo. Nikdy nie je dielo, ak nie je telo. Už ti to netreba, už si sa upokojil od všetkých svojich diel.

Spomeňme si na chvíľu: ak žijem, existujem a hýbem sa Bohom, aký je rozdiel, či je telo v poriadku alebo nie? Všetko sa pridáva. Preto keď Ježiš hovorí: „Vstaň a choď,“ nepotrebuješ lekárske potvrdenie. Presne tak, keď počuješ tieto slová „vstaň a choď“ alebo „skontroluj sa, rob to, čo si nemohol robiť“, musíš sa orientovať na slová. Musíš sa orientovať na to, že sa hýbeš v ňom a chystáš sa to urobiť, nezávisle od toho, či si zdravý alebo „chorý“. Rozumieš?

Ak ti teraz poviem „vstaň a choď“, tvoja prvá myšlienka bude: „Samozrejme, vstanem a pôjdem, pretože mám zdravé nohy, žiadne problémy, som zdravý.“ Ale to je nesprávna myšlienka. Správna myšlienka je: „Samozrejme, vstanem a pôjdem, pretože sa hýbem v ňom, žijem v ňom, existujem v ňom.“ Pretože nabudúce, ak niečo nepôjde tak, ako má, tvoja opora v tele ťa sklame.

To isté platí pre život a smrť. Aj keby zomrel, ožije. Prečo? Pretože ožije, aj keď zomrel, pretože jeho zdravie je v poriadku. A práve toto zdravie ho zdvihne z každého hrobu. Tak je to napísané.

Niekto si myslí, že ak zomrel, bol chorý. Ale nie, nie vždy. Poznám mnoho smutných príkladov. Pamätám si, ako raz zavolali, že dieťa zomrelo. Lekár prišiel a povedal: „Nevidím nič.“ A potom sa zistilo, že dieťa bolo úplne zdravé, len prestalo dýchať bez zjavnej príčiny. Žiadne udusenie, nič. Jednoducho odišlo. Prišiel „nebeský koláčik“, pozrel sa a rozhodol sa odísť. Smiešne aj nesmiešne.

Toto je klasický príklad, keď zdravie nezdvihne z hrobu. Ale duch to dokáže. Duch, ktorý tvorí, nedovolí telu zostúpiť do hrobu, ale ho zdvihne, ak je to potrebné.

Keď začneš takto premýšľať, otvoria sa ti božské možnosti. Keď si vedome uvedomíš, že sa hýbeš v Bohu, otvoria sa ti možnosti, ktoré zodpovedajú božskej prirodzenosti. Napríklad, keď si myslíš o sebe len to, že žiješ, hýbeš sa a existuješ, nepríde ti na myseľ chodiť po vode alebo lietať. Ale keď pochopíš, že sa hýbeš v ňom, zrazu ti bude jasné, že nezáleží na tom, či máš krídla alebo nie. Pretože sa hýbeš v ňom. Nezáleží na tom, kde žiješ alebo aké je vzdialenie, pretože sa hýbeš v ňom, v prirodzenosti, pre ktorú neexistujú vzdialenosti, teploty ani geografické hranice.

Dám vám príklad. V jednej cirkvi chceli postaviť budovu, ale nemali peniaze. Rozhodli sa, že keď nemajú peniaze, postavia budovu s rozlohou 500 metrov štvorcových. Prišiel architekt a povedal: „Priniesol som vám projekt, a nebudete musieť platiť.“ A ukázal im projekt – budova s 20 poschodiami v tvare plachetnice. Pastor sa opýtal: „Koľko to bude stáť?“ Architekt odpovedal: „Začiatok je okolo 40 miliónov dolárov.“ Pastor sa zamyslel: „Kde vezmeme také peniaze?“ Architekt sa ho opýtal: „Koľko máte teraz?“ Pastor odpovedal: „Nič.“ Architekt sa usmial: „Ak nemáte nič, aký je rozdiel, v akú sumu veríte?“

Ak nemáte nič, aký je rozdiel, v akú sumu veríte? Boh je všemohúci. Takže, ak vo vašej cirkvi nie sú žiadne zázraky, aký je rozdiel, či veríte v nesmrteľnosť alebo nie? Verte v maximum a uvidíte, že sa niečo pohne.

Ak dýcham Bohom, existujem v ňom, som nesmrteľný. Ak žijem v Kristovi, v duchu, ktorý dáva život, jedlo je len potešenie. Takže, aký je rozdiel, čo jesť? Naopak, jedzme len to, čo nám skutočne prináša potešenie. Napríklad slaninu, ako si dnes hovorila, Leročka, po tanci alebo pred tancom, len nie namiesto tanca.

Preto je napísané, že keď sa zjaví Kristus, tvoj život, zjaví sa v sláve. To neznamená, že čakáme na jeho príchod. Znamená to, že keď sa Kristus zjaví ako tvoj život, zjaví sa v sláve. A to je zjavenie: slávne telo. On povedal: „Ak ma budeš jesť, nezomrieš.“

Pomazanie v tebe vyvolá túžbu. Je napísané, že pomazanie vyvoláva túžbu a čin. Každý človek niečo chce. Ak nič nechceš, znamená to, že už niečo chceš – napríklad ísť domov. Každý človek niečo chce.

Mnoho ľudí mi hovorí, že nenávidia svoje telo. Hovorím im: „Ale aspoň si sa obliekol a nakŕmil svoje telo.“ Je napísané, že nikto nemá nenávisť k svojmu telu, ale ho živí a stará sa oň. Láska k telu je vrodená, len môže byť skazená. Každý svoje telo miluje, aj keď to nikomu nepovie.

Telo chce prejaviť tú istú slávu, ktorú máš ty vo vnútri. A ty ho dráždiš tým, že vo vnútri si plný videní a zjavení, ale telo je mimo toho. A tak začne stenávať – nahlas alebo ticho, niekedy aj symptómami. Telo stenáva, pretože chce byť oblečené do slávy.

Pavol hovorí, že aj my sami, majúc začiatok ducha, stenáme, očakávajúc adopciu, vykúpenie nášho tela. To znamená, že čakáme, kým telo prijme zjavenie nesmrteľnosti. Kým telo neprijme toto zjavenie, budeme cítiť, že sme len na začiatku ducha, ale telo stále tlie.

Preto väčšina kresťanov, aj tých najduchovnejších, žila od naplnenia duchom k naplneniu duchom. Cítili sa naplnení, ale potom sa cítili, že sa „vyfúkli“. To je klasická schéma, keď telo nie je oblečené do zjavenia nesmrteľnosti.

Telo nechce zomrieť. Telo nechce smrť, ale slávu.

Zdroj: АНДРЕЙ ЯКОВИШИН / ANDREY YAKOVISHIN, Андрей Яковишин. Объяви своей жизни нетление. Тело хочет не смерти, а славы., https://www.youtube.com/watch?v=2EIPTeIjo8U