Ak ste kontemplatívni, bude to pre vás najľahšie, pretože všetko v tomto svete, a v akomkoľvek inom svete, je riadené cez oči. Povedz: oči. Preto dnes, ako otvorenie kurzu kontemplácie a našich ústraní, chcem hovoriť na túto tému. Si pripravený?
Naše oči doslova tvoria svet okolo nás. Dobré vyhlásenie, však? Je to jednoduché, ale pravdivé. Pozrime sa na Genesis. Kto stvoril svet, ktorý teraz vidíme? Myslíte si, že to, čo nás teraz obklopuje, stvoril Boh? Tento celý chaos? Podľa mňa Boh, súdiac podľa knihy Genesis, stvoril niečo lepšie. Tak kto stvoril to, v čom teraz žije väčšina ľudí? Tento súkromný chaos, strachy, hrôzy a deštrukcie?
Boh stvoril svet krásnym, však? On to tak videl. Videl vody a jeho videnie bolo také: veľmi dobré. Pozeral sa a všetko bolo veľmi dobré. Potom sa však niečo stalo s očami ľudí. Je napísané, že sa im otvorili oči a čo videli? Že všetko je zlé. Čítali ste o tom? Hneď ako sa im otvorili oči, ich videnie sa zmenilo. Všetko v ich očiach bolo zrazu zlé.
Ešte včera bol Adam nadšený zo svojej Evy, ale dnes sa mu už nezdá taká úžasná. Známy príbeh, však? Tak to býva v živote. Ak sa niečo pokazí, oči jednoducho zhasnú. Keď sa im otvorili oči, uvideli svoju nedostatočnosť. A potom všetko, čo videli okolo seba, sa im zdalo nedokonalé. Všetko bolo treba opraviť, prerobiť, pracovať na tom, potiť sa, blednúť, červenať sa. Všetko bolo zrazu zlé.
Keď Ježiš hovorí o návrate k tomuto momentu, hovorí: „Vy hovoríte, že nič nie je pripravené, ale ja vám hovorím, že všetko je pripravené.“ Rozdiel medzi tým, ako sa pozerá Adam, a tým, ako sa pozerá Ježiš, je obrovský. Adam vidí, že nič nie je pripravené, všetko treba robiť, robiť, robiť. A tak sa ľudia začali pozerať na svet a videli ho ako nedokonalý.
Ale Ježiš hovorí: „Všetko je pripravené.“ Rozdiel je v tom, ako sa pozeráme. Ľudia začali opravovať svet, ktorý sa im zdal nedokonalý, a tak ho opravili až do takej miery, že život na zemi sa stal neznesiteľným. „Zastavte zem, chcem vystúpiť,“ hovorí sa. Všetko, na čo sa pozreli, sa im zdalo zlé, a tak to začali ničiť, mysliac si, že to opravujú.
Potom prišiel Syn a dal nám svetlo a rozum. Prvá vec, ktorá sa stane človeku, keď dostane svetlo a rozum, je, že začne vidieť všetko ako krásne. Keď ľudia začali vidieť všetko zlé, všetko sa stalo nehodnotným. Ale keď dnes pozeráš na všetko z pohľadu slávy, všetko sa začína meniť. Preto Otec dnes tak veľmi túži naplniť zem synmi, ktorí budú vidieť svet inými očami.
Je napísané, že vo Kristovi je všetko nové. Tí, ktorí sa pozerali očami smrti na svet, videli len to, čo treba zakryť listami. Ale keď Pavol hovorí: „Jeho večná sila a božstvo sú viditeľné cez pozorovanie stvorení,“ čo to znamená? Znamená to, že všetko, čo Boh stvoril, je stále tu. Nič nezmizlo. Všetko je tu, len to treba vidieť správnymi očami.
Raj bol skrytý z očí ľudí. Nebol zničený, len sa stal neviditeľným. Raj je stále tu, len ho nevidíme. A keď Ježiš hovorí: „Prišiel som, aby som vrátil ľuďom oči,“ znamená to, že nám chce vrátiť schopnosť vidieť raj, ktorý je stále tu, len skrytý.
Cherubíni sú bytosti, ktoré chránia toto potešenie. Oni skryli raj pred očami znesvätených ľudí. Ale tí, ktorí vidia, majú prístup k tomuto vládcovstvu. A hlavná úloha Syna je urobiť slepých vidiacimi. Ježiš neprišiel, aby nás presťahoval z tejto zeme na nebo. Prišiel, aby nám otvoril oči, aby sme videli, že nebo je tu a teraz.
Pavol hovorí, že krása je v očiach toho, kto sa pozerá. Vzdialenosť medzi nebom a zemou je tiež v očiach toho, kto sa pozerá. Nie je to o vzdialenosti, ale o stave. Nové nebo a nová zem nie sú o zmene miesta, ale o zmene tvorenia. Nové nebo a nová zem sú pre nové stvorenie. Boh nestvoril novú zem, pretože táto nevyšla. On obnovuje staré stvorenie tým, že nám dáva nové oči, aby sme videli všetko nové.
Keď Pavol hovorí: „Jeho večná sila a božstvo sú viditeľné cez pozorovanie stvorení,“ znamená to, že všetko je stále tu. Nič nezmizlo. Všetko je tu, len to treba vidieť správnymi očami. A keď začneš vidieť svet očami slávy, všetko sa začne meniť.
АНДРЕЙ ЯКОВИШИН / ANDREY YAKOVISHIN, 56:18