Andrej Jakovišin. Majte vieru Božiu

Ďakujem, Otče, ďakujem ti. Teraz poviem ešte niekoľko slov, priatelia moji, to, čo mi Otec dnes prikázal povedať. A je to veľmi silné slovo, pretože bude fungovať. Pozrite, priatelia, Otec dnes, ako nikdy predtým, ešte ráno, keď som vstal o piatej, otvoril som svoje ucho. Pamätáte si, je napísané: „Každé ráno otváraš moje ucho, aby som počúval ako učeník.“ Toto je moja prvá výsada od Boha. On mi dal toto miesto. Počúvajte pozorne.

Prorok Izaiáš hovorí: „Každé ráno otváraš moje ucho, aby som počúval ako učeník.“ A tak, keď vstaneš, tvoje ucho sa otvorí a hneď počuješ hlas Otca, počuješ jeho vysielanie, počuješ nebeský spev. Pamätáte si, vždy je počuť novú pieseň vo vnútri.

Dnes hovoríme o období, keď sa synovia Boží zjavujú. Hovorím vám, priatelia, teraz, ako nikdy predtým, sa bude prejavovať sila našich slov. Všetko to začalo. Povedz: „Začalo to.“ Dnes ráno, keď som sa zobudil, prvé, čo som počul od Otca, bolo: viera Boha. Dnes som to počul. On hovorí: „Majte vieru Boha.“ Keď hovoríme „majte vieru Boha“, čo to znamená? Viera Boha je viera v tvoje vlastné slová. Pamätáte si, ako sneh a dážď prichádzajú na zem a napĺňajú ju, a potom sa objaví plod? Presne tak hovorí Otec: „Moje slovo, keď je vyslovené, sa nevráti nevyplnené.“

Keď som dnes hovoril s Otcom, povedal mi: „On verí.“ Pozri, mať vieru Boha nie je len výsada, je to príkaz. Príkaz veriť, že tvoje slová sa nevrátia nevyplnené. Povedať hore, aby sa pohla, priatelia moji, to je úžasná perspektíva, ktorú Ježiš motivoval. On priamo inšpiroval. Povedal: „Predstav si, že povieš hore a ona sa pohne.“ Keď to povedal, predpokladalo sa, že to zaujme učeníkov. „Wow, poviem a hora sa pohne.“ Niečo veľkolepé. Hora môže byť aj niečo, čo vyzerá ako hora – problémy, ťažkosti. Mať takú vieru, že poviem a stane sa, to je príkaz. Teraz je to príkaz, ako nikdy predtým. Otec chce, aby si teraz videl, ako sa tvoje slová napĺňajú.

Pozrite, priatelia moji, prečo sme teraz začali? Vidím, ako nás Duch Svätý vedie, ako sa cvičíme v týchto ranných modlitbách. Veľa sa modlíme, spievame v jazykoch. Duch Svätý riadi tvoje telo, riadi celý tvoj životný kruh. Hovoríme o kontemplácii, pretože keď riadiš svoje slová, musíš vidieť výsledok. Pamätajte, hovorí: „Povieš hore, alebo figovníku, aby sa presadil do mora.“ Predpokladá sa, že hora sa nielen pohne, ale presunie sa niekam. Dve veci: povedať a vidieť, kde sa hora ocitne.

Preto teraz vidíme, že sa pohybujeme v kontemplácii. Vidíme, hovorím: „Kontempluj a uvidíš.“ Sila tvojich vlastných slov, Otec ju doslova zasadzuje do tvojej mysle. Hovorí: „Musíš veriť, že tvoje slová sa naplnia.“ Viete, náboženstvo vždy hovorí: „Bude to podľa Božieho slova.“ Ale dnes nám bolo zjavené, že Božie slovo je tvoje slovo. „Čo to hovoríš? Ja nie som Boh, som človek.“ A tu si opäť zabudol, kto si. Povedal som: „Vy ste bohovia, ale zomriete ako ľudia,“ pretože nerozumiete, že ste bohovia.

Dnes, keď pochopíš svoju božskosť, to ťa postaví tam, kde máš mať zmýšľanie ako Kristus. On, hoci bol rovný Bohu, nehovoril: „Verím Božiemu slovu.“ Od chvíle, keď si sa stal jedno s Otcom, jeho úlohou je, aby si veril svojim slovám. Dnes sa nemodlíme tak, že „Pane, nech sa tvoje slová naplnia.“ To bolo v Starom zákone, keď človek čakal na slovo a potom ho vyslovil. Dnes to slovo neprichádza z neba, ako predpovedal Mojžiš, ani sa nevyťahuje spod zeme. Je blízko, v tvojich ústach a v tvojom srdci. To znamená, že to, čo kedysi prichádzalo zvonku, dnes prichádza zvnútra.

Apoštol Jakub hovorí o Eliášovi, ktorý bol človekom podobným nám. Modlil sa a tri a pol roka nepršalo. Priatelia moji, akú modlitbu sa Eliáš modlil? Modlitba bola veľmi jednoduchá: „Nebude pršať, kým nepoviem.“ To bola celá modlitba. To, čo Jakub nazýva modlitbou, bol príkaz človeka. Ježiš o tom hovorí: „Ver, že tvoje slová sa naplnia.“ Preto Ježiš prikázal mať vieru Boha. Viera Boha nie je len pre Boha, ale je to viera v to, čo povieš, a stane sa.

Prečo by Eliáš nepovedal pokorne: „Ak Boh dá, nebude pršať“? Nie, on povedal: „Nebude pršať, kým nepoviem.“ Jakub to berie ako príklad pre nás. Ježiš povedal: „Majte vieru Boha,“ teda vieru v svoje vlastné slová. A on to vyslovil: „Bude tak, ako poviem.“ Nie je to to, čo Ježiš chce pre nás? Keď čítame jeho slová, hovorí: „Musíte veriť, že bude podľa vášho slova.“

Dnes je to dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Teraz počúvajte, poviem ešte niečo o anjeloch a ich službe v súvislosti s týmto.

Priatelia moji, modlitba viery a intenzívna modlitba je modlitba naplnená silou. To nie je prosba. Keď sa modlíš modlitbou prosby, v tom nie je žiadna sila, je tam len túžba získať silu. Modlitba viery je príkaz. Je napísané, že Eliáš sa modlil a nepršalo. Nepýtal sa, nepršalo, pretože povedal: „Nebude pršať.“ To nie je modlitba, to je slovo, ktoré nevychádza nevyplnené.

Prečo Jakub nazýva toto modlitbou? Modlitba viery, intenzívna modlitba, to je vysielanie Ducha. To nie je len dialóg s Bohom, to je prenos, cirkulácia sily vo vnútri. Takú modlitbu sa Eliáš modlil. Prenos vyšiel. Modlitba viery nie je prosba o niečo od Boha. Modlitba viery je už viera Boha. Keď niečo povieš, stane sa to. Je to príkaz.

Najdôležitejšie je, že anjeli slúžia tým, ktorí majú zdediť spasenie. Ak sa nad tým zamyslíš, čo znamená „zdediť spasenie“? Ak ide o spasenie od pekla, to už Kristus vykonal. Anjeli ti nepomôžu zachrániť sa od pekla. To spasenie bolo dokonané Kristom. O akom dedičstve spasenia teda anjeli slúžia? Anjeli slúžia nám v pozemskej realite. Sú pomocníkmi, keď sa zdokonaľuješ v videní a kontemplácii. Slúžia ti v pozemskej realite.

Anjeli sú tu, aby ťa oslobodili od márneho života. Márny život, ktorý nám bol odovzdaný od otcov, sa týka pozemskej reality. To je márny život Adama – starosti tohto veku, prežitie, hľadanie financií, bezpečnosť počas vojny. To všetko je márny život. Na čo míňam svoj život? Na prežitie, na hľadanie chleba. To je márny život.

Anjeli sú tu, aby ťa oslobodili od tohto márneho života, aby si sa mohol venovať tvorivosti, vláde a správe. Keď hovoríš Božie slová, anjeli počúvajú hlas Syna. Keď hovoríš Božie slovo, znamená to, že hovoríš ako Syn Boží. Povedal som a stalo sa.