Andrej Jakovišin. Smrť pracuje cez vedomie

Dnes smrť, ako som už povedal, má svoje miesto len tam, kde jej to dovolíme. Počujete? Vy jednoducho myslíte, a podľa toho, ako myslíte, sa to aj uskutoční. Čo máte v hlave, to sa aj stane. A veľmi silno sa to uskutoční.

Predstavte si, že to nezávisí ani od úrovne pomazaného. Niekedy je človek pomazaný, ale je mu skryté, že smrť neexistuje.

John Lake mal skryté, že smrť neexistuje. Hovoril konkrétne: „Zomrieme.“ No hovoril to, a zomierali. Boli aj takí, čo hovorili, že nezomrú, ale vyzeralo to ako pokus. A to už bolo lepšie. Povedzte, čo je lepšie: hovoriť, že zomrieme, alebo hovoriť, že nezomrieme? O tom sa ani nediskutuje.

Ježiš povedal, že nezomrieme. A ak ste takí veriaci, chcem týmto ľuďom povedať: prosím, citujte jeho slová, keď ich tak milujete. On povedal: „Nezomriete, ale budete žiť.“ To je jediné, čo treba vedieť o smrti. To je všetko.

A ak všetci zomierajú – Lenin zomrel, Stalin zomrel, Jašoda sa cíti zle, Anis tiež, počkaj, aj náš otec Abrahám zomrel, Mojžiš zomrel – kto si ty, že nezomrieš?

Prečo? Pretože som zostúpil z neba, a tí, čo zostúpili z neba, nezomierajú. A my? No, ak niečo, tak aj „bulik“ nie je to, čo by malo byť. Ale žijem veľmi rýchlo. Tri dni mi budú stačiť, to je maximum. A to aj v prípade, že zomriem.

V podstate za vás zomrel Ježiš. Pochopte, priatelia, že Ježiš nezomrel takzvanou prirodzenou smrťou. On zomrel našou smrťou. On nikdy nezomrel. On hovorí: „Bol som mŕtvy.“ To znamená, že smrť bola natiahnutá na naše telá.

On sám o sebe, ako by mohol zomrieť? On je sám životodarný. Myslíte si, že Ježiš zomrel za nás? Pomyslite si: zomrel, zomrel, len aby bol zdravý. V Odese to tak hovoria. To hovorím zámerne, aby ma v Odese mali radi.

Chcem ukázať, ako smrť pracuje cez vedomie, presne tak ako život. Tento príklad som už uviedol, ale chcem, aby si to videl kontemplatívne.

Jeden človek bol odsúdený na smrť. Povedali mu: „Aj tak ťa dnes popravia. Poďme urobiť vedecký experiment. Chceme zistiť, čo sa stane s človekom, keď z neho vytečie všetka krv. V ktorej fáze zomrie?“ On si pomyslel: „No, to je lepšie ako elektrické kreslo. Urobia mi malý rez, zaspím pomaly.“ A súhlasil.

Vzali mu ruku, aby ju nevidel, a pod kvapky krvi dali plechovú nádobu, aby bolo počuť kvapkanie. Urobili mu rez a krv začala kvapkať. Ležal a počúval, ako jeho krv kvapká. V určitom momente krv zastavili a do nádoby začala kvapkať voda. Po desiatich minútach kvapkanie zastavili a človek zomrel. Zomrel hneď, mysliac si, že všetka krv vyšla.

Bolo to uskutočnenie alebo nie? On jednoducho dobre vedel, že bez krvi človek nemôže žiť. Ale Ježiš dobre vedel, že aj bez jedla môžeš žiť. On hovorí: „Kto ma požiera, ten bude žiť mnou.“ Takže, predstavte si, že farizeji ho odpojili od života.

A čo ťa pripája k životu? Poznanie. Pretože fakt je už dávno známy: smrť neexistuje. Poznanie o tom ťa pripája k prúdu energie života vo vnútri teba. Haleluja!

Strach je rovnaké poznanie. Všetci vedia, že strach je poznanie zlého faktu, nejakého falošného faktu. Keď čítam tento príbeh, myslím si: „Naozaj, bol taký experiment?“ Áno, naozaj. Muž zomrel bez akýchkoľvek príznakov. On jednoducho vedel, že krv sa minula, a zomrel. Jeho vedomie ho vyplo a všetko mu odovzdalo. Desivé, však? Koľko takýchto procesov sa dnes odohráva v tvojej hlave?

Predstavte si, smrť je zastavenie. Nie je krv – nie je život. Nie je jedlo – nie je život. Nie sú peniaze – nie je život. Všade okolo smrť. Poznanie smrti: peniaze sa míňajú a všetko sa končí. Nič nie je večné. A potom si prečítal Šalamúna, ktorý v depresii napísal knihu Kazateľ.

Zdroj: АНДРЕЙ ЯКОВИШИН / ANDREY YAKOVISHIN, Андрей Яковишин. Смерть работает через сознание, https://www.youtube.com/watch?v=T0ilvaIRpVs