Andrej Jakovišin. O Šalamúnovi – Kazateľovi

Šalamún sa dostal do depresie a napísal knihu Kazateľ. Povedal: „Veselosť je hlúposť.“ Mal 700 žien a 300 konkubín. A čo z toho? Muž sa nudí. Hovoríme o nudnom živote, však? Pozrel sa okolo seba a zistil, že všetko je márnosť. Ľudia, predstavte si, odkiaľ pochádza táto múdrosť. Niektoré knihy v Biblii sú napísané preto, aby si pochopil, ako sa nemáš správať. A niektorí ľudia si na seba natiahnu túto depresívnu škrupinu zla. Šalamún povedal: „Všetko je márnosť.“

Ale v duchu vidíme nové nebo, novú realitu, kde Otec tvorí všetko nové. Aká márnosť? Čo to Šalamún urobil? Boh potreboval niekoho, na kom by ukázal, že nemáš byť taký hlupák. A na Šalamúnovi bolo ukázané, ako sa Božia priazeň vzťahuje na rozum. Pamätaj, včera sme hovorili o priazni voľby vedomia. Presne tak to bolo so Šalamúnom. Je napísané, že začal upadať a dostal sa do stavu, kde sa jeho myseľ zatemnila.

Šalamún sa prejavil, keď sa prejedol a začal písať Kazateľa. Najzaujímavejšie je, že táto kniha je veľmi populárna vo svete. Citujú ju ako svoju múdrosť, pretože je to ľudská múdrosť. Ale to už nie je ono. Keď čítaš Príslovia, vidíš, ako sa vysmieva hlúposti a vyzdvihuje sa pomazanie. Čítaj knihu múdrosti.

Ľudia mi hovoria, že začali čítať Príslovia každý deň a otvoril sa im nový princíp – čítali jednu kapitolu denne. Čítali ich dokonca aj na miestach, kde by to nečakali, napríklad na toalete. A tak sa stávali múdrejšími. Predstav si to! A nečítali len povrchne, snažili sa vidieť do očí toho, kto to napísal. Videli v tom viac ako len dom plný rád.

Ak čítaš Príslovia, môže sa ti zdať, že znejú ľahkovážne, ako nejaké vtipy. Kde je v tom múdrosť? Ale to je Božie pomazanie, predobraz Ježiša Krista. Vieš, že Šalamún bol synom Dávida? A Ježiša tiež nazývajú synom Dávida. Obaja sedia na Dávidovom tróne a obaja sú Božia múdrosť. Preto je Ježišovo kráľovstvo také pokojné ako Šalamúnovo kráľovstvo. A Ježiša tiež milujú panny, pretože z neho vychádza vôňa.

Ale keď Šalamúnovi začala preťažovať myseľ kvôli množstvu žien, začal písať takéto nezmysly. Preto sa kniha Kazateľ musí čítať s pochopením, že sa pýtaš: „Bože môj, čo sa stalo s týmto človekom?“ Čítaš to a vidíš, že je to napísané v stave zúfalstva.

Najmä na konci, kde sa spomína nejaké koleso, nejaké reťaze, niečo praskne a všetko sa skončí. Všetko sa končí. Cvrčky prestali cvrlikať. Čo to vlastne je? To je čistý okultizmus. Všetci vedia, že jeho ženy ho zviedli k modlárstvu. V jeho dome bol tvrdý kult. Všetci to vedeli. A teraz sa klaniame bohom a pozeráme sa na to ako na historický artefakt. Ale čo povedal Pavol? „Tí, ktorí sa klaňajú modlám, sa klaňajú démonom.“ Vedel, že za tým je spojenie s démonmi. Každá večera, ktorá bola obetovaná cudzím bohom, mala nadprirodzený rozmer. A Šalamún sa o to začal zaujímať. Pravdepodobne opúšťal svoje telo, robil rôzne rituály a videl veci, ktoré ho fascinovali.

A tak začal písať. A my sme obklopení týmto všetkým. Dajme tomu ešte raz slovo.

Zdroj: АНДРЕЙ ЯКОВИШИН / ANDREY YAKOVISHIN, Андрей Яковишин. О Соломоне – Экклесиасте, https://www.youtube.com/watch?v=RKYmn9TlICo