Andrej Jakovišin. Modlitba. Otče, ty dvíhaš Nebeskú Civilizáciu, ktorá zjavuje Syna

Cítim najsilnejšiu prítomnosť Otca tu.

Ďakujem ti, Otče, za toto otvorené nebo. Ja som dvere. Kto vstúpi, ten vojde a vyjde, a nájde pastvu.

Otče, sme takí šťastní, že môžeme prenášať tvoje nekonečné oči tomuto ľudstvu. Môžeme robiť to, čo vidíme u teba. Budeme sa na teba pozerať naveky.

Také šťastie, taká moc, také šťastie byť tvojím, Otče.

Keď celý svet čaká na zostúpenie a príchod, blúdi po horách, rôznych skalách, púštnych miestach a tajných izbách. Dnes ty dvíhaš Nebeskú civilizáciu, ktorá zjavuje Syna prostredníctvom kontemplácie, ako prichádzajúci rok, a okamžite napĺňaš zem slávou Otca.

Otče, ja som im zjavil tvoje meno. Ďakujem ti za túto výsadu. Ty si sa zjavil v minulosti. Ľudia po stáročia prichádzali k Bohu, k Jahvemu, k liečiteľovi, k pastierovi, ale jedného dňa zaznelo niečo, čo otriaslo svetom: Otče, ja som tvoj Otec. Ďakujem ti, ďakujem ti za tento duch adopcie, Otče.

Naplníme všetko, čo nás obklopuje. Dotkneme sa tých, ktorí žijú v nočných morách, v slepote, v núdzi. Naše cesty vyžarujú ducha a my prenášame Syna Božieho, prenášame tento nebeský svetlo, ktoré zasiahne každé oko. Oči sa vrátia, zrak sa vráti, sila naplní každého, kto tu žije. Toto spojenie s tvojím srdcom, s tvojou láskou, s tvojimi očami je nevyhnutné.

Otče, dnes hovorím: láska je nevyhnutná, dokonalá láska, dokonalá láska. Ďakujem ti za tieto uzdravenia, ktoré sa už stali. Ďakujem ti, že sa vôbec stali, pretože sa vždy dejú. Ďakujem ti, že tvoj duch sa teraz hýbe, uzdravenia pokračujú. Oživujúca sila Ducha Svätého, energia Otca otriasa väznicami chorôb. Táto vibrácia vychádzajúca z trónu otriasa všetkým, čo nie je večné, všetkým, čo je kolísavé – choroby, slabosti, démonické sily – to nie je večné. Preto hlas večného Boha Otca dnes otriasa orgánmi a tkanivami, ktoré prijímajú tieto prejavy.

Dnes zvuk hromov z jeho trónu synchronizuje a vibrácie neba napĺňajú chrám. Otrasiem ešte raz všetkým, čo nie je pevné. Buď úplne za jeho Syna, za lásku Otca, za soľ zeme.

Otče, uvoľňujem tvoju moc, neobmedzenú silu, ktorá prebýva v tvojich scénach. Nie preto, že som tu s mikrofónom, ale preto, že tu je Syn. Nebeská civilizácia v jedinom tele Syna Božieho, v oblaku slávy, v ktorom niet sĺz, niet chorôb a niet smrti. Ak sa dnes ešte niekde prejavuje smrť, je to len preto, že Syn ešte nie je dostatočne múdry, aby povedal: to je lož.

Dnes sa otvárajú oči. Všetci ľudia, ktorí sa vrátia do svojich miest, ako ľudia, dnes trón hľadí, bohovia naplnili zem, bohovia zostúpili na zem, dotkli sa nohami zeme a povedali: toto je podnož našich nôh. Ale naša hlava je ako rebrík, ktorý sa dotýka neba a zeme, spojený s nebom navždy.

Preto dnes hlas znie: Vystúp sem, ja som dvere, poď ku mne a pi. Už viac neodkazujeme na historické osobnosti, už viac neposielame ľudí do Nazaretu alebo do Jeruzalema. Hovoríme: Dvere sú tu, dvere som ja.

Ďakujem ti, Otče, a teraz sa budeme ešte viac sýtiť tvojím obrazom. Uctievanie nie je o tom, aby sme sa klaňali tvárou k zemi, uctievanie je oči do očí, synchronizácia mysle s tvojou. Nechcem myslieť na nič iné, než na to, čo myslíš ty. Nechcem vidieť nič iné, než to, čo vidíš ty. Nechcem počuť nič iné, než to, čo počuješ ty. Nechcem hovoriť nič iné, než to, čo hovoríš ty.

Nevyslovím žiadne vysielanie, ktoré nepochádza z tvojej moci. Preto, keď teraz budeme uctievať, vzkriesený Syn sa stretne s týmito ľuďmi. Povedal: Radujte sa. Oni padli k jeho nohám, chytili sa jeho kolien, a on povedal: To nie je celkom to, čo som mal na mysli. To všetko zostalo v minulosti.

Duševné trápenie, tieto muky, tieto modlitby, hovorí: Deti, nechajte to, nechajte to navždy. Bolo trochu smútku, bolo trochu bolesti, ale teraz je večná radosť. Hovoril som o tom ako o doske, keď som povedal: Na krátky čas v horúčave hnevu som ťa opustil, ale s veľkou milosťou som ťa prijal. Prijal som ťa, prijal som ťa, preto zostáva len čistý, nahý zvyšok v večnej oslave a večnej hostine.

Otče, ďakujem ti za túto možnosť ochutnať, byť pomazaný, byť energiou, byť vetrom, byť vodou, byť vínom. Teraz rozumieme, čo si povedal: Kto bude jesť mňa, bude žiť naveky. Dnes ideme k ľuďom a hovoríme: Jedz mňa, budeš silnejší. Jedz mňa, zbavíš sa svojich kilogramov. Ak sa stanem tvojou potravou, rozlúčiš sa so všetkými kilogramami.

Ak sa stanem tvojou potravou, uvidíš, ako odídu tvoje roky, tvoja únava. To sa teraz deje stovkám a tisícom ľudí. Pozerajú sa na seba do zrkadla o pol roka a hovoria: Vyzerám lepšie ako pred dvadsiatimi rokmi. Čo je to, ak nie večný život?

Všetci, ktorí potrebujú mínus dvadsať rokov, zdvihnite ruky. Niektorí z vás tu budú stáť a pýtajú sa: Načo vám to je?.

Vy všetci žijete v čase mínus dvadsať rokov, načo vám mínus dvadsať rokov, keď máte hneď večnosť? Učím vás, učím, a stále ste sa nenaučili. Tak poďme, všetci omladnime, zdvihnite ruky.

Páči sa ti, ako vyzerám, okrem toho, že je tu horúco? Otče, ďakujem ti práve teraz za regeneráciu tkanív, zuby rastú, vlasy sa posilňujú, vrásky miznú, nadbytočná váha odchádza. Hovorím teraz: Chrám Boží, zaujmi kontúry Ducha, kontúry Syna v mene Ježiša.

Ukáž na svoj tuk a povedz: Zmizni. Ty si tu nebol, toto je veranda v chráme, očividne nadbytočná. Ak ti naopak niečo chýba, polož tam ruku a povedz: Kde je veranda? Bola tu, viem to.

Ďakujem, ďakujem. A teraz ešte uctievame a potom budeme pokračovať. Cítim, že dnes bude veľa zázrakov.